B040404Sutavandanā(經典禮讚)c3.5s
Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa
Suttavandanā
1.
Dhammattha desanā vedha,
Catugambhīra duddasaṃ;
Dhammaṃ lokassa desentaṃ,
Dhammarājaṃ namāmahaṃ;
2.
Buddho paccekabuddho ca,
Arahā cakkavattīti;
Thūpāthūpārahaṃ vande,
Catuthūpārahesu taṃ;
3.
Petaseyyo kāmabhogī,
Sīhaseyyo tathāgato;
Sayantaṃ catuseyyesu,
Catutthena name jinaṃ;
4.
Aṇḍajā jalābujā ca;
Saṃsedajo papātikā;
Catuyoni pariccheda,
Ñāṇavantaṃ name jinaṃ;
5.
Sutabuddhonubuddho ca,
Pacceko jinabuddhoti;
Catutthaṃ catubuddhesu,
Vandāmi lokanāyakaṃ;
6.
Rāhuggaṃ attabhāgīnaṃ,
Mandhātā kāmabhogīnaṃ;
Māro adhipateyyānaṃ,
Buddho loke sadevake;
Catuagga paññattīnaṃ,
Aggapattaṃ name jinaṃ.
7.
Dānaṃ piyakathā attha,
Cariyā sadisattatā;
Catusaṅgaha vatthūhi,
Asaṅkhiyesu jātisu;
Lokassa saṅgahetāraṃ,
Vandāmi lokanāyakaṃ;
8.
Lobho doso ca mohoti,
Anto paccatthike tayo;
Dujjaye sabbaverīhi,
Sañjitaṃpi sudhiṃ name;
9.
Jāti puñña mahattāni,
Guṇamahattamuttamaṃ;
Timahatthehi sampannaṃ,
Vandāmi lokanāyakaṃ;
10.
Hetu phala sampadāyo,
Sattupakārasampadā;
Tisampadāhi sampannaṃ,
Vandāmi lokanāyakaṃ.
11.
Ñāṇappahānānubhāva,
Surūpakārasampadā;
Catuphala sampadāhi,
Taṃ sampannaṃ name jinaṃ.
12.
Āsayo ca payogoti,
Sattupakāra sampadā;
Duvidhā yassa sampannā,
Sammā maṃ pātu so jino.
13.
Mahosadhe vessantare,
Pacchimabhavike tathā;
Tijātīsu name vācaṃ,
Bhāsentaṃ jāyanakkhaṇe.
14.
Nemimhi sādhine ceva,
Mandhātari ca guttile;
Catūsu manujattena,
Devalokaṃ gataṃ name.
15.
Saṅkhāro rūpavikāro,
Lakkhaṇaṃ vānanissaṭaṃ;
Nibbānaṃ paññatticeti,
Pañca ñeyyantaguṃ name.
16.
Putta dāra pariccāgā,
Rajjaṅgaṃ jīva cāgīti;
Pañca mahāpariccāge,
Karaṃ sudukkare name.
17.
Rūpañca vedanā saññā,
Saṅkhārā viññāṇantime;
Pañcakkhandhe parijānaṃ,
Tipariññāhi taṃ name.
18.
Manussa deva gatiyo,
Peto ca nirayo tathā;
Tiracchānoti pañcetā,
Chindantaṃ gatiyo name;
19.
Devaputto kileso ca,
Abhisaṅkhāra mārako;
Khandho maccūti pañcete,
Māre vijitavaṃ name.
20.
Purebhattaṃ pacchābhattaṃ,
Purimañceva majjhimaṃ;
Pacchimanti sadā pañca,
Buddhakiccaṃ karaṃ name.
21.
Rūpā saddā gandhā rasā,
Phoṭṭhabbā ca manoramā;
Pañca kāmaguṇe hitvā,
Kheḷaṃva niggataṃ name.
22.
Rāgasallaṃ dosasallaṃ,
Mohā māno ca diṭṭhīti;
Vande vajjātivajjantaṃ,
Pañcasallapanūdanaṃ.
23.
Dīgho majjhima saṃyuttā,
Aṅguttaro ca khuddako;
Iti pañca nikāyehi,
Suvinentaṃ pajaṃ name.
24.
Issariyaṃ yaso dhammo,
Kāmo sirī payattīti;
Bhagyehi chahi sampannaṃ,
Vandāmi lokanāyakaṃ.
25.
Piyāpiyaṃ bhūtābhūtaṃ,
Atthānatthaṃ yathārahaṃ;
Missā chasu suvācaṃva,
Bhāsantaṃ atthakaṃ name.
26.
Alaso ca pamādo ca,
Anuṭṭhānaṃ asaṃyamo;
Niddā tantīti chiddehi,
Chahi muttaṃ sadā name.
27.
Mahākaruṇāsamāpatti ,
Yamakappāṭihāriyaṃ;
Āsayānusaye ñāṇaṃ,
Indriyāna paropare;
Sabbaññutā nāvaraṇaṃ,
Chā sādhāraṇikaṃ name.
28.
Kāmacchando ca byāpādo,
Thinamiddhañca saṃsayo;
Avijjuddhacca kukkuccaṃ,
Chavinīvaraṇaṃ name.
我把這段巴利文完整翻譯成簡體中文: 頂禮世尊、阿羅漢、正等正覺者 經文禮讚 1 法住、說法、通達, 四種甚深難見; 為世間說此法, 我禮敬法王。 2 佛陀與辟支佛, 阿羅漢轉輪王; 應建塔與不建, 我禮四塔應者。 3 臥如餓鬼貪慾, 如獅子如來臥; 於四種臥姿中, 我禮第四勝者。 4 卵生與胎生者, 濕生及化生者; 四生之分別中, 我禮具智勝者。 5 聞佛隨覺佛與, 辟支佛正覺佛; 四佛中第四者, 我禮世間導師。 6 羅睺最勝具身, 滿度王享欲樂, 魔王為主權者, 佛陀天人世界; 四種最勝安立, 我禮證至勝者。 7 佈施與愛語及, 利行與同事性; 以此四攝事法, 歷經無數生中; 攝受一切世間, 我禮世間導師。 8 貪慾嗔恨愚癡, 內在三種敵對; 難降服諸怨敵, 我禮凈智勝者。 9 生最勝與福最, 功德最勝至上; 具足三種最勝, 我禮世間導師。 10 因果圓滿成就, 利益眾生圓滿; 具足三種圓滿, 我禮世間導師。 11 智慧斷除威力, 善巧利益圓滿; 以四果之圓滿, 我禮具足勝者。 12 意樂與加行行, 利益眾生圓滿; 兩種皆已具足, 愿勝者善護我。 13 大藥王與維山, 最後有及其他; 我禮三世說法, 誕生剎那言音。 14 尼彌與善慧王, 滿度王及琴師; 四次以人身往, 我禮生天界者。 15 諸行色法變化, 相貌與無所出, 涅槃及假施設, 我禮知五境者。 16 捨棄子女妻子, 王位肢體生命; 行此五大舍離, 我禮難行能行。 17 色受想行識等, 最後為識蘊者; 遍知此五蘊法, 我禮三知具足。 18 人道與天道去, 餓鬼與地獄道, 畜生道為第五, 我禮斷五趣者。 19 天子魔與煩惱, 行作魔死蘊魔, 五魔我皆敬禮, 戰勝此等勝者。 20 午前與午後時, 初夜以及中夜, 后夜共此五時, 我禮行佛事者。 21 色聲香味觸等, 意悅五種境界; 舍離五欲功德, 我禮如棄唾者。 22 貪箭與嗔恨箭, 癡慢見為五箭; 我禮能斷此等, 除滅五毒箭者。 23 長部中部相應, 增支部及小部; 以此五部聖典, 我禮善導眾生。 24 自在名聲正法, 欲樂富貴精進; 具足六種福德, 我禮世間導師。 25 可意不可意事, 真實與不真實, 利與不利相應; 六種善巧言說, 我禮說義利者。 26 懈怠與放逸等, 不精進不自制, 睡眠與昏沉等; 六種過失永離, 我常禮敬此等。 27 大悲心三摩地, 雙神變示現力, 意樂隨眠智慧, 諸根上下差別; 一切智無障礙, 我禮六不共法。 28 欲貪與嗔恚等, 昏沉睡眠疑惑, 無明掉舉惡作, 我禮除六蓋者。
29.
Iddhividhaṃ dibbasotaṃ,
Paracitta vijānanā;
Pubbenivāsānussati ,
Dibbacakkhāsavakkhayo;
Chaḷabhiññāhi sampannaṃ,
Vandāmi purisuttamaṃ.
30.
Nīla pītā ca odātā,
Mañjiṭṭhā ca pabhassarā;
Lohitāti cha raṃsīhī,
Vijjotantaṃ sadā name.
31.
Assādādīnavo ceva,
Nissaraṇaphalaṃ tathā;
Upāyāṇattīti chadhā,
Saddhammadesakaṃ name.
32.
Rāgo doso ca moho ca,
Vitakkacariyā tathā;
Saddhā buddhīti bhājentaṃ,
Tā chaḷecariyā name.
33.
Rajataṃ kanakaṃ muttā,
Maṇi veḷuriyāni ca;
Vajirañca pavāḷanti,
Seṭṭhi sattadhano viya.
34.
Saddhāsīlaṃ sutaṃcāgo,
Hirī ottappiyaṃ dhanaṃ,
Paññādhananti sambuddhaṃ,
Vande sattamahādhanaṃ.
35.
Cakkaṃ hatthi asso maṇi,
Gahapatitthiyo tathā;
Supariṇāyakocāti,
Sattaratano cakkavattīva.
36.
Sati dhammavicayo ca,
Tatheva vīriyaṃ pīti;
Passaddhi samādhupekkhā,
Saddhamma cakkavattikaṃ;
Satta bojjhaṅgaratanaṃ,
Namāmi purisuttamaṃ.
37.
Yugandharo īsadharo,
Karavīko sudassano;
Nemindharo vinatako,
Assakaṇṇo mahānage;
Sattete hattharūpaṃva,
Sampassantaṃ jinaṃ name.
38.
Kaṇṇamuṇḍo anotatto,
Kuṇālo rathakārako;
Sīhappapāta chaddantā,
Mandākinī mahāsare;
Sattete sabbathā passaṃ,
Diṭṭheva pātikaṃ name.
39.
Manussattaṃ liṅgasampatti,
Hetu satthāradassanaṃ;
Pabbajjā guṇasampatti,
Adhikāro ca chandatā;
Aṭṭhadhamma samodhānā,
Bhinīhārantaguṃ name.
40.
Visaṭṭhaṃ mañju viññeyyaṃ,
Savanīyāvisāriṇā;
Gambhīro binduninnādo,
Aṭṭhaṅgikasaraṃ name.
41.
Cattāri rūpajhānāni,
Tathevārūpajhānāni;
Tā samāpattiyo aṭṭha,
Sevantaṃ ruciyā name.
42.
Aṇimā laṅghimā kammaṃ,
Mahimā pattimā tathā;
Īsitā vasitā ceva,
Yatthakāmāvasāyitā;
Aṭṭhissariya puṇṇattā,
Issarātissaraṃ name.
43.
Manomayiddhiñāṇañca ,
Chaḷabhiññā vipassanā;
Aṭṭhavijjāhi sampannaṃ,
Vande tilokaketukaṃ.
44.
Jāti jarā rujā kālo,
Caturāpāyadukkhāti;
Aṭṭha saṃvegavatthūni,
Bhāsantaṃ vividhaṃ name.
45.
Suttaṅgaṃ veyyākaraṇaṃ,
Geyyaṃ gāthā ca jātakaṃ;
Abbhūtadhamma vedallā,
Udānamiti vuttakaṃ;
Navaṅgaṃ sabbalokassa,
Dadantaṃ sāsanaṃ name.
46.
Yā samāpattiyo aṭṭha,
Nirodho cāti te nava,
Anupubbavihāre taṃ,
Sevantaṃ ruciyā name.
47.
Ekattañceva nānattaṃ,
Kāyasaññīhi yogato,
Cattāro tathāruppā ca,
Asaññīcāti te nava,
Sattavāse vibhajitvā,
Pakāsentaṃ name jinaṃ.
48.
Seyyassa sadiso seyyo,
Hīnoti tividho vidho,
Tathā sadisahīnānaṃ,
Navavidhe nudaṃ name.
49.
Anatthaṃ me carati ca,
Tathā cari carissati,
Mittassa arinotvatthaṃ,
Navāghāte jahaṃ name.
50.
Dānaṃ sīlañca nikkhamaṃ,
Paññā vīriyapañcamaṃ,
Khantī saccamadhiṭṭhānaṃ,
Mettupekkhāti tādasa,
Pūretvā pāramī vande,
Sammāsambodhimajjhavaṃ;
51.
Kāḷāvakañca gaṅgeyyaṃ,
Paṇḍaraṃ tamba piṅgalaṃ,
Gandha maṅgala hemañca,
Uposatha chaddantime.
52.
Dhāreti dasaposānaṃ,
Nāgo kāḷāvako balaṃ;
Sahassakoṭiposānaṃ ;
Chaddantovāranuttamo.
53.
Dasa sahassakoṭīnaṃ,
Posānaṃ baladhāraṇaṃ;
Chaddantānaṃ dasannañca,
Dasakāyabalaṃ name.
54.
Ṭhānāṭhāne vipāke ca,
Magge sabbatthagāminaṃ;
Nānādhātūsu lokesu,
Adhimuttimhi pāṇinaṃ;
我將這段巴利文翻譯成簡體中文: 29 神變智及天耳, 他心差別智慧, 宿命隨念智與, 天眼漏盡六通; 具足六種神通, 我禮人中最上。 30 青黃及白色與, 緋紅光明輝耀, 赤色六種光芒; 我常禮放光者。 31 味著過患及與, 出離果報相應, 方便決定六種, 我禮說正法者。 32 貪慾嗔恨愚癡, 尋思行相同樣, 信仰智慧分別, 我禮六種行者。 33 白銀與黃金珠, 摩尼琉璃寶石, 金剛及珊瑚等, 如同七財長者。 34 信戒聞施無貪, 慚愧為第六財, 智慧為第七財, 我禮具七財者。 35 輪寶象馬摩尼, 居士女寶同樣, 主藏臣為第七, 如同轉輪聖王。 36 念處擇法精進, 喜覺支與輕安, 定舍七覺支寶, 正法轉輪王者; 七覺支寶具足, 我禮人中最勝。 37 持雙山持軛山, 迦羅頻迦善現, 持邊山毗那哆, 馬耳等七大山; 如見象形七山, 我禮勝者所見。 38 耳形湖無熱惱, 鳩那羅車輪湖, 獅子躍六牙湖, 曼陀基尼大湖; 遍見此七湖水, 我禮現見清凈。 39 人身相好圓滿, 因緣得見導師, 出家功德圓滿, 增上意樂欲求; 八法和合具足, 我禮通達誓願。 40 清晰悅耳明瞭, 動聽不散漫聲, 深遠圓潤音聲, 我禮八支梵音。 41 四種色界禪定, 無色界定亦然; 八種等至三昧, 我禮樂修習者。 42 微小輕盈神變, 廣大遍至同樣, 自在統御以及, 隨意所欲而行; 具足八種自在, 我禮自在中尊。 43 意生神變智慧, 六通與毗婆舍那; 具足八種明智, 我禮三界勝幢。 44 生老病死苦及, 四惡道諸苦等; 八種厭離事由, 我禮種種宣說。 45 契經與對法論, 應誦偈頌本生, 未曾有法方廣, 自說經及記說; 九分教法佈施, 我禮說世間者。 46 彼等八種等至, 滅盡定為第九, 次第而入住于, 我禮樂修習者。 47 一性及多性與, 身想差別相應, 四無色界之定, 無想有情第九, 分別七種住處, 我禮顯說勝者。 48 勝者等同劣者, 三種差別分類, 同等劣等九種, 我禮能除遣者。 49 已作不利益事, 現作及當來作, 于友敵九惱害, 我禮能捨離者。 50 佈施持戒出離, 智慧精進為五, 忍辱真實決意, 慈悲舍共十度, 圓滿波羅蜜已, 我禮正等正覺。 51 迦羅瓦迦恒河, 般荼羅銅色赤, 香象吉祥金色, 布薩六牙最後。 52 具有十象之力, 黑象迦羅瓦迦; 千俱胝象之力, 六牙象中最上。 53 十千俱胝象力, 具足力量保持; 六牙象中十象, 我禮十身力者。 54 處非處及業報, 一切趣向道路, 種種界性世間, 眾生勝解意樂;
55.
Paropariyatte ñāṇaṃ,
Indriyānañca pāṇinaṃ;
Jhānādīsu ñāṇaṃ pubbe,
Nivāse dibbacakkhu ca;
Āsavakkhayañāṇanti,
Dasabalañāṇaṃ name.
56.
Mūlagandho sāro pheggu,
Taco papaṭiko raso;
Pattaṃ pupphaṃ phalañceva,
Gandhagandhoti saṃvaraṃ;
Sugandhaṃ dasagandhehi,
Vilimpantaṃ sadā name.
57.
Samādhi ñāṇavipphārā,
Adhiṭṭhānaṃ vikubbanā;
Manomayāriyā iddhi,
Tathā kammavipākajā.
58.
Vijjāmayā puññavato;
Payoga paccayiddhiti;
Aggapatta dasiddhīnaṃ,
Pāṭiheraṃ karaṃ name.
59.
Muttā maṇi veḷuriyaṃ,
Saṅkho sallo pavāḷakaṃ;
Suvaṇṇaṃ rajataṃ lohi,
Taṅko masāragallanti;
Dasadhā ratanehiggaṃ,
Bhogiṃ paññāmaṇiṃ name.
60.
Sithilaṃ dhanitaṃ dīghaṃ,
Rassañca garukaṃ lahu;
Niggahitaṃ vimuttañca,
Sambandhañca vavatthitaṃ;
Vivarantaṃ name dhammaṃ,
Dasabyañjanabheditaṃ.
61.
Pasādojo madhuratā,
Samatā sukhumālatā;
Silesodāratā kanti,
Atthabyatti samādhayo;
Dasa saddaguṇopetaṃ,
Dhammaṃ pātu karaṃ name.
62.
Lobho doso moho māno,
Uddhaccaṃ diṭṭhi saṃsayo;
Ahirikamanottappaṃ,
Thinanti sabba dāhake;
Kilese dasa te saddhiṃ,
Vāsanāya jahaṃ name.
63.
Saterā daṇḍamaṇikā,
Macchavilolagaggarā;
Sukkhāsani kapisisā,
Vicakkā sañña kukkuṭā;
Navāsanīhi phālentaṃ,
Tibbaṃ paññāsaniṃ name.
64.
Rodanā kodhāvudho ca,
Ujjhantissariyaṃ tathā;
Paṭisaṅkhānaṃ,
Khanti aṭṭhabalesu taṃ;
Pathavīsadisaṃ vande,
Aṭṭhamena vināyakaṃ.
65.
Kāmarogo ca paṭigho,
Māno diṭṭhi ca saṃsayo;
Bhavarāgo avijjāti,
Sattānusayinaṃ name.
66.
Titthiyāpakatimahāsāvakā,
Aggasāvakā paccekabuddhasambuddhā;
Visiṭṭhaṃ sabbathā chasu,
Pubbe nivāsa viññūsu;
Tilokamakuṭaṃ name.
67.
Buddhacakkhu samantā ca,
Ñāṇaṃ yaṃ dibbacakkhu ca;
Dhammoti pañca cakkhūhi,
Dassāviṃ mārajiṃ name.
68.
Khuddakā khaṇikā okkantikā ca,
Pharaṇā tathā ubbegā;
Pañca pītīhi pinentaṃ,
Ruciyā ca namāmahaṃ.
69.
Dukkhaṃ samudayasaccaṃ,
Nirodho maggasaccakaṃ;
Catusaccamabhijānaṃ ,
Catukiccehi taṃ name.
70.
Pīḷanā saṅkhatattho ca,
Tapo vipariṇāmanā;
Dukkhasaccaṃ catukkehi,
Vibhattāviṃ muniṃ name.
71.
Āyūhanaṃ nidānañca,
Saṃyogo palibodhanaṃ;
Catukkehi samudayaṃ,
Vibhattāviṃ muniṃ name.
72.
Nissaraṇañca viveko,
Asaṅkhatāmataṃ tathā;
Nirodhañca catukkehi,
Vibhattāviṃ muniṃ name.
73.
Niyyāniko ca hetvattho,
Dassanādhipateyyakaṃ;
Maggasaccaṃ catukkehi,
Vibhattāviṃ muniṃ name.
74.
Satthako ca asammoho,
Sappāyo ceva gocaro;
Catusampajaññā vinā,
Bhāviṃ name tathāgataṃ.
75.
Pahinākhila dukkhāhaṃ,
Bhavasāgara pāraguṃ;
Vande sāraguṇopetaṃ,
Tenamhi bhavapārago.
76.
Rūpārūpavilāsagga ,
Rūpācinteyya saṃyuttaṃ;
Vande sāraguṇopetaṃ,
Tenamhātularūpavā.
77.
Iddhi iddhi vilāsagga,
Iddhi cinteyya saṃyuttaṃ;
Vande sāraguṇepetaṃ,
Tenamhā tulaiddhimā.
78.
Vācā vācā vilāsagga,
Vācā cinteyya saṃyuttaṃ;
Vande sāraguṇopetaṃ,
Tenamhā tulavācako.
79.
Ñāṇa ñāṇa vilāsagga,
Ñāṇācinteyya saṃyuttaṃ;
Vande sāraguṇopetaṃ,
Tenamhā tulañāṇavā.
80.
Sajjhaṃ hemañca ratanaṃ,
Gehaṃ vatthañca bhojanaṃ;
Tadaññepi yathācittaṃ,
Māpeyyāhaṃ name jinaṃ.
我將這段巴利文翻譯成簡體中文: 55 了知他心智慧, 眾生諸根利鈍, 禪定等智宿命, 隨念及天眼智; 漏盡智為第十, 我禮十力智者。 56 根香及心材皮, 樹膜汁液樹葉, 花朵與果實香, 香中之香防護; 具足十種妙香, 我常禮敬涂香。 57 三昧智慧廣大, 決意與變化通, 意生聖者神變, 業報所生神通。 58 明咒所成福德, 加行緣起神變; 十種神變至上, 我禮現神變者。 59 珍珠摩尼琉璃, 螺貝水晶珊瑚, 黃金白銀赤寶, 紅玉貓眼寶石; 十種珍寶最勝, 我禮智慧寶者。 60 輕音重音長音, 短音重音輕音, 鼻音解脫相續, 及與差別分明; 我禮開顯正法, 具足十種音聲。 61 凈信生及甘美, 平等與細膩性, 連貫莊嚴光澤, 義理明顯等持; 具足十種音德, 我禮顯法護持。 62 貪慾嗔恨愚癡, 慢心掉舉邪見, 疑惑無慚無愧, 昏沉等諸燒惱; 十種煩惱隨眠, 我禮能斷除者。 63 欲貪嗔癡慢等, 掉舉邪見及疑, 無慚與無愧心, 昏沉為第十種; 我禮以智慧箭, 射斷諸煩惱者。 64 啼哭與忿怒器, 捨棄自在同樣, 省察與忍辱力, 八種力中最勝; 如同大地穩固, 我禮第八導師。 65 欲貪與嗔恚心, 慢見及疑惑等, 有貪與無明等, 我禮斷七隨眠。 66 外道與凡夫眾, 大聲聞上首眾, 辟支佛正覺佛; 六種殊勝之中, 宿命智慧最上, 我禮三界頂冠。 67 佛眼與普眼智, 天眼及與法眼; 具足五種眼者, 我禮降魔勝者。 68 小喜與剎那喜, 繼起遍滿踴躍; 以此五種喜悅, 我禮歡喜具足。 69 苦諦與集聖諦, 滅諦道諦亦然; 通達四聖諦者, 四種作用我禮。 70 逼迫有為熱惱, 變異四種相狀; 以四相說苦諦, 我禮牟尼顯說。 71 積集與因緣等, 繫縛及障礙事; 以四相說集諦, 我禮牟尼顯說。 72 出離與遠離等, 無為甘露亦然; 以四相說滅諦, 我禮牟尼顯說。 73 出離與因義等, 見增上等四種; 以四相說道諦, 我禮牟尼顯說。 74 利益與不迷惑, 適宜與行處等; 四種正知具足, 我禮如來勝者。 75 斷盡一切苦惱, 度脫輪迴大海; 我禮具勝功德, 愿我度生死海。 76 色無色妙境界, 不可思議相應; 我禮具勝功德, 愿得無等妙色。 77 神變殊勝境界, 不思議神變相; 我禮具勝功德, 愿得無等神通。 78 語言殊勝境界, 不思議語相應; 我禮具勝功德, 愿得無等辯才。 79 智慧殊勝境界, 不思議智相應; 我禮具勝功德, 愿得無等智慧。 80 銀及黃金珍寶, 房舍衣物飲食; 隨心所欲變化, 我禮勝者神變。
81.
Sajjhaṃ hemañca ratanaṃ,
Gehaṃ vatthañca bhojanaṃ;
Tadaññepi yathācittaṃ,
Māpeyyaṃ kammajiddhiyā.
82.
Sattabojjhaṅga ratano,
Saddhādiratano muni;
Satippabhutiratano,
Vande taṃ purisuttamaṃ.
83.
Cakkādisattaratanaṃ,
Muttādiratanaṃ subhaṃ;
Vatthappabhutiratanaṃ,
Chandakkhaṇe labhāmahaṃ.
84.
Sampuṇṇacittasaṅkappo ,
Yathākaṅkhitamāpako,
Kenacinabhibhūto yo,
Sabbābhibhū name jinaṃ.
85.
Sampuṇṇacittasaṅkappo ,
Yathākaṅkhitamāpako,
Kenacinabhibhūtamhi,
Sabbābhibhū bhave bhave.
86.
Dasa chaddantarājāva,
Dasa kāyabalo muni;
Dasa ñāṇabbalotulyo,
Vande taṃ samaṇuttamaṃ.
87.
Atikāyajavo buddho,
Raññājavanahaṃsato;
Kā kathā ñāṇavegassa,
Vande taṃ samaṇuttamaṃ.
88.
Chaddantanāgarājāva,
Bhave bhave mahabbalo;
Rājājavanahaṃsova,
Paramaggajavo bhave.
89.
Udakā kāsacārī ca,
Mahinimujjako jino;
Māpako ca yathā cittaṃ,
Vande taṃ ñeyyapāraguṃ.
90.
Udakā kāsacārī ca,
Mahinimujjako bhave;
Māpako ca yathācittaṃ,
Bhavaso kammajiddhiyā.
91.
Gāme vane ca sabbattha,
Devehi manussehi ca;
Ābhatānantalābhassa,
Sadā yassa mahesino;
Pattalābhaggataṃ lokaṃ,
Taṃ vande munipuṅgavaṃ.
92.
Gāme vane ca sabbattha,
Devehi manussehi ca;
Ābhatā nantalābho me,
Sadā hotu bhavābhave.
93.
Puññassimassa tejena,
Yathā cittaṃ samijjhatu;
Sabbicchā sabbacintā ca,
Khippaṃ me jātijātiyaṃ.
94.
Natthīti vacanaṃ dukkhaṃ,
Dehīti vacanaṃ tathā;
Tasmā natthīti dehīti,
Mā me hotu bhavābhave.
95.
Sabbaṃ paravasaṃ dukkhaṃ,
Sabbamissariyaṃ sukhaṃ;
Sabbaṃ paravasamatthu,
Sabbamissariyaṃ bhave.
96.
Vitakkento bhajjakāyo,
Sabbāvudha vāraṇo ca;
Chaddanta vāraṇabalo,
Bhaveyyaṃ jātijā tiyaṃ.
97.
Subhalakkhaṇasampanno ,
Suvaṇṇavaṇṇavā bhave;
Brahmassaro karavika,
Bhāṇī ca jātijātiyaṃ.
98.
Bhūrimapañño sippānaṃ,
Sabbesaṃ kusalo bhave;
Visajjetuṃ samatthova,
Sabbapucchānaṃ ṭhānaso.
99.
Verādhaṃsīya bhogā ca,
Anantākhīṇa bhogavā;
Anantābhajja pariso,
Bhavaso pāpuṇe sivaṃ.
100.
Mā nasseyyaṃ pasayheyyaṃ,
Ussukkehi pyahaṃ saha;
Pañcaverehi koṭīhi,
Bhaṇḍaṃ vā akātukāmitaṃ.
101.
Meghaṃ vātañca ratanaṃ,
Dhaññaṃ vatthañca bhojanaṃ;
Sabbicchitaṃ tadaññampi,
Māpeyyaṃ kammajiddhiyā.
102.
Puññenetena nibbānaṃ,
Santaṃ pappomi tāvatā;
Bhaveyyaṃ sabbajātīsu,
Catusampattiyā sadā;
Catucakkena sampanno,
Saddhammehi ca sattahi.
103.
Sammādiṭṭhi vasupete,
Kulamhi seṭṭhasammate,
Sabbasakkata saṃsuddhe;
Bhave tihetusandhiko.
104.
Ghāsacchādanaṃ bhogañca,
Neva hatthena kātuna,
Bhuñjeyyamiddhiyātveva,
Māpetvā yāvadatthakaṃ.
105.
Manussānaṃ atikkamma,
Devānaṃ viya bhojanaṃ,
Vatthaṃ bhogo ca me hontu,
Parivārātisundarā.
106.
Dasāsuttaṃpi me bhogaṃ,
Pañcaverā bhave bhave;
Māgaṇheyyuñca nasseyyuṃ,
Asoko bhogahetume.
107.
Sabbaṅgasubha sampanno,
Siṅgīnikkha savaṇṇa vā;
Bāttiṃsa lakkhaṇūpeto,
Atappana rūpa vā bhave.
108.
Kāyo candanagandho ca,
Mukhaṃ uppalagandhikaṃ;
Aṭṭhaṅgiko karavika,
Mañjūghoso ca me hotu.
我將這段巴利文翻譯成簡體中文: 81 銀及黃金珍寶, 房舍衣物飲食; 隨心所欲變化, 愿得業生神通。 82 七覺支珍寶與, 信等珍寶牟尼; 念等珍寶具足, 我禮人中最上。 83 輪寶等七寶及, 珍珠等諸珍寶, 衣等種種珍寶, 愿我隨意獲得。 84 圓滿意願成就, 如意變化自在, 無有能勝伏者, 我禮一切勝者。 85 圓滿意願成就, 如意變化自在, 無有能勝伏我, 生生愿勝一切。 86 如十六牙象王, 具十力牟尼尊; 十種智力無等, 我禮沙門至上。 87 佛陀身行迅速, 勝過王家駿馬; 更何況智慧速, 我禮沙門至上。 88 如六牙象王般, 生生具大力量; 如王族迅疾鵝, 愿得最勝速度。 89 水中空中行走, 入地如入水中; 如意變化自在, 我禮通達智者。 90 水中空中行走, 入地如入水中; 如意變化自在, 生生得業神通。 91 村落山林一切, 諸天與人類中; 獲得無量供養, 恒常大仙所得; 世間獲得最上, 我禮牟尼長者。 92 村落山林一切, 諸天與人類中; 無量利養供養, 愿我生生獲得。 93 以此福德威力, 愿如意皆成就; 一切愿一切想, 生生速得圓滿。 94 "無有"之語令苦, "給我"之語亦然; 愿我生生世世, 不聞此二言語。 95 一切依他皆苦, 一切自在皆樂; 愿無依他生活, 一切自在圓滿。 96 思維時身堅固, 能擋一切武器; 如六牙象力大, 愿我生生具足。 97 具足諸吉祥相, 黃金般妙色身; 梵音如迦陵頻, 生生具妙音聲。 98 廣大智慧技藝, 一切皆善巧通; 能夠善巧解答, 一切所問之事。 99 摧毀怨敵受用, 無盡無量財富; 眷屬無量堅固, 愿生生得吉祥。 100 愿我不遭損失, 勝過諸精進者; 五百萬怨敵眾, 不能損我財物。 101 云風及珍寶物, 穀物衣服飲食; 一切所欲之物, 愿以業力變化。 102 以此福德愿證, 寂靜涅槃之樂; 生生具四圓滿, 恒常不離此地; 具足四輪成就, 及七種正法財。 103 正見具足家族, 眾人所敬重者, 一切清凈恭敬; 愿生三因相續。 104 飲食衣物受用, 不用手來獲取, 以神通力受用, 隨意變化所需。 105 超越人間受用, 如同天界飲食, 衣服及諸受用, 眷屬極其莊嚴。 106 我之十種財富, 五百怨敵生生; 不能奪不能失, 無憂因財富事。 107 具足一切妙相, 如純金般色澤; 具三十二妙相, 無與倫比容色。 108 身如旃檀香氣, 口出青蓮花香, 八支迦陵頻伽, 愿具柔美音聲。
109.
Tikkha gambhīra pañño ca,
Hāsātijavapaññavā,
Bhūri nibbedha pañño ca;
Sabbapañhavisajjano.
我將這段巴利文翻譯成簡體中文: 109 銳利深奧智慧, 速疾歡喜智慧, 廣大通達智慧; 能解一切疑問。
111.
Anto soḷasavassassa,
Tipeṭakadharo bhave;
Sabbakammesu sippesu,
Vijjāṭhānesu pāragū.
我將這段巴利文翻譯成簡體中文: 111 十六歲以內時, 愿持三藏圓滿; 一切工巧明處, 通達諸種技藝。