B0102050812dvādasakanipāto (十二品經)

  1. Dvādasakanipāto

  2. Sīlavattheragāthā

608.

『『Sīlamevidha sikkhetha, asmiṃ loke susikkhitaṃ;

Sīlaṃ hi sabbasampattiṃ, upanāmeti sevitaṃ.

609.

『『Sīlaṃ rakkheyya medhāvī, patthayāno tayo sukhe;

Pasaṃsaṃ vittilābhañca, pecca sagge pamodanaṃ [pecca sagge ca modanaṃ (sī. pī.)].

610.

『『Sīlavā hi bahū mitte, saññamenādhigacchati;

Dussīlo pana mittehi, dhaṃsate pāpamācaraṃ.

611.

『『Avaṇṇañca akittiñca, dussīlo labhate naro;

Vaṇṇaṃ kittiṃ pasaṃsañca, sadā labhati sīlavā.

612.

『『Ādi sīlaṃ patiṭṭhā ca, kalyāṇānañca mātukaṃ;

Pamukhaṃ sabbadhammānaṃ, tasmā sīlaṃ visodhaye.

613.

『『Velā ca saṃvaraṃ sīlaṃ [saṃvaro sīlaṃ (sī.), saṃvarasīlaṃ (sī. aṭṭha.)], cittassa abhihāsanaṃ;

Titthañca sabbabuddhānaṃ, tasmā sīlaṃ visodhaye.

614.

『『Sīlaṃ balaṃ appaṭimaṃ, sīlaṃ āvudhamuttamaṃ;

Sīlamābharaṇaṃ seṭṭhaṃ, sīlaṃ kavacamabbhutaṃ.

615.

『『Sīlaṃ setu mahesakkho, sīlaṃ gandho anuttaro;

Sīlaṃ vilepanaṃ seṭṭhaṃ, yena vāti disodisaṃ.

616.

『『Sīlaṃ sambalamevaggaṃ, sīlaṃ pātheyyamuttamaṃ;

Sīlaṃ seṭṭho ativāho, yena yāti disodisaṃ.

617.

『『Idheva nindaṃ labhati, peccāpāye ca dummano;

Sabbattha dummano bālo, sīlesu asamāhito.

618.

『『Idheva kittiṃ labhati, pecca sagge ca summano;

Sabbattha sumano dhīro, sīlesu susamāhito.

619.

『『Sīlameva idha aggaṃ, paññavā pana uttamo;

Manussesu ca devesu, sīlapaññāṇato jaya』』nti.

… Sīlavo thero….

  1. Sunītattheragāthā

620.

『『Nīce kulamhi jātohaṃ, daliddo appabhojano;

Hīnakammaṃ [hīnaṃ kammaṃ (syā.)] mamaṃ āsi, ahosiṃ pupphachaḍḍako.

621.

『『Jigucchito manussānaṃ, paribhūto ca vambhito;

Nīcaṃ manaṃ karitvāna, vandissaṃ bahukaṃ janaṃ.

622.

『『Athaddasāsiṃ sambuddhaṃ, bhikkhusaṅghapurakkhataṃ;

Pavisantaṃ mahāvīraṃ, magadhānaṃ puruttamaṃ.

623.

『『Nikkhipitvāna byābhaṅgiṃ, vandituṃ upasaṅkamiṃ;

Mameva anukampāya, aṭṭhāsi purisuttamo.

624.

『『Vanditvā satthuno pāde, ekamantaṃ ṭhito tadā;

Pabbajjaṃ ahamāyāciṃ, sabbasattānamuttamaṃ.

625.

『『Tato kāruṇiko satthā, sabbalokānukampako;

『Ehi bhikkhū』ti maṃ āha, sā me āsūpasampadā.

626.

『『Sohaṃ eko araññasmiṃ, viharanto atandito;

Akāsiṃ satthuvacanaṃ, yathā maṃ ovadī jino.

627.

『『Rattiyā paṭhamaṃ yāmaṃ, pubbajātimanussariṃ;

Rattiyā majjhimaṃ yāmaṃ, dibbacakkhuṃ visodhayiṃ [dibbacakkhu visodhitaṃ (ka.)];

Rattiyā pacchime yāme, tamokhandhaṃ padālayiṃ.

628.

『『Tato ratyā vivasāne, sūriyassuggamanaṃ pati;

Indo brahmā ca āgantvā, maṃ namassiṃsu pañjalī.

629.

『『『Namo te purisājañña, namo te purisuttama;

Yassa te āsavā khīṇā, dakkhiṇeyyosi mārisa』.

630.

『『Tato disvāna maṃ satthā, devasaṅghapurakkhataṃ;

Sitaṃ pātukaritvāna, imamatthaṃ abhāsatha.

我來幫您翻譯這段巴利語文獻。 12. 十二集 1. 戒德長老偈 608. "在此世間應當修學戒律,善加修習; 因為奉行戒律,能帶來一切成就。 609. 智者應護持戒律,以求三種安樂: 得到讚譽與滿足,死後生天享樂。 610. 持戒者以自制,能獲得眾多朋友; 破戒者行惡業,則會失去友伴。 611. 破戒之人必定獲得,惡名與不譽; 持戒之人常得到,美譽、稱讚與名聲。 612. 戒為根本立足處,是善法之母源; 為諸法之首要,故應凈化戒律。 613. 戒為防護之界限,能使內心歡喜; 是諸佛之渡口,故應凈化戒律。 614. 戒為無比之力量,戒為最勝武器; 戒為最上莊嚴具,戒為稀有鎧甲。 615. 戒為大力之橋樑,戒為無上妙香; 戒為最勝涂香料,四方飄散芬芳。 616. 戒為最上之資糧,戒為至高旅費; 戒為最勝之載體,能行四方無礙。 617. 此世即受諸誹謗,來世墮入惡道; 愚人心常懷憂苦,因其不守戒律。 618. 此世即獲諸稱譽,來世生天歡喜; 智者心常懷歡悅,因其善守戒律。 619. 於此戒為最第一,智慧為最殊勝; 人間天上得勝利,皆因戒律智慧。 ...戒德長老(偈頌完)... 2. 蘇尼陀長老偈 620. "我生於卑賤種姓,貧窮且食物稀少; 我從事低賤工作,是個廢棄花卉者。 621. 為人所厭所輕蔑,常遭他人欺凌; 我以謙卑之心態,向許多人頂禮。 622. 爾時我見到佛陀,比丘僧眾圍繞; 大雄正入摩揭陀(現今比哈爾邦),最勝之都城中。 623. 我放下擔竿走近,上前禮敬世尊; 為憐憫我一人故,人中至尊駐足。 624. 禮敬導師雙足后,我立於一旁; 向一切眾生至尊,請求出家為僧。 625. 於是具大悲導師,憐憫一切世間; 對我說:"來比丘"聲,此即是我具足。 626. 我獨自住于林中,精進不懈怠修; 實踐導師教誨言,如佛陀所教導。 627. 夜晚初分之時分,憶念宿世因緣; 夜晚中分之時分,清凈天眼神通; 夜晚後分之時分,摧破無明黑暗。 628. 及至夜盡天明時,太陽升起之際; 帝釋梵天皆來此,合掌禮敬於我。 629. "禮敬人中駿馬者,禮敬人中至尊; 你已斷盡諸漏者,尊者值得供養。" 630. 此時導師見我被,天眾所環繞時; 現露微笑之後,說出如下意義。

631.

[su. ni. 660 suttanipātepi] 『『『Tapena brahmacariyena, saṃyamena damena ca;

Etena brāhmaṇo hoti, etaṃ brāhmaṇamuttama』』』nti.

… Sunīto thero….

Dvādasakanipāto niṭṭhito.

Tatruddānaṃ –

Sīlavā ca sunīto ca, therā dve te mahiddhikā;

Dvādasamhi nipātamhi, gāthāyo catuvīsatīti.

631. "以苦行梵行修,以節制調伏意; 此為婆羅門道,此為最上梵行。" ...蘇尼陀長老(偈頌完)... 十二集終 其攝頌: 戒德與蘇尼陀,二位大神通長老; 此十二集之中,共有二十四偈。 [註:這裡的攝頌是對這一章節內容的概括,說明十二集中收錄了戒德長老和蘇尼陀長老兩位具有大神通力的長老的偈頌,總共二十四首偈頌。]