B01031109parāmāsagocchakaṃ(貪著的範圍)c3.5s

  1. Parāmāsagocchakaṃ

  2. Parāmāsadukaṃ

  3. Paṭiccavāro

  4. Paccayānulomaṃ

  5. Vibhaṅgavāro

Hetupaccayo

  1. Parāmāsaṃ dhammaṃ paṭicca noparāmāso dhammo uppajjati hetupaccayā – parāmāsaṃ paṭicca sampayuttakā khandhā cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ. (1)

  2. Noparāmāsaṃ dhammaṃ paṭicca noparāmāso dhammo uppajjati hetupaccayā – noparāmāsaṃ ekaṃ khandhaṃ paṭicca tayo khandhā cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ…pe… dve khandhe…pe… paṭisandhikkhaṇe…pe… (yāva asaññasattā mahābhūtā). (1)

Noparāmāsaṃ dhammaṃ paṭicca parāmāso dhammo uppajjati hetupaccayā – noparāmāse khandhe paṭicca parāmāso. (2)

Noparāmāsaṃ dhammaṃ paṭicca parāmāso ca noparāmāso ca dhammā uppajjanti hetupaccayā – noparāmāsaṃ ekaṃ khandhaṃ paṭicca tayo khandhā parāmāso ca cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ…pe… dve khandhe…pe…. (3)

  1. Parāmāsañca noparāmāsañca dhammaṃ paṭicca noparāmāso dhammo uppajjati hetupaccayā – noparāmāsaṃ ekaṃ khandhañca parāmāsañca paṭicca tayo khandhā cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ…pe… dve khandhe ca…pe… parāmāse ca mahābhūte ca paṭicca cittasamuṭṭhānaṃ rūpaṃ. (1)

  2. Paccayānulomaṃ

  3. Saṅkhyāvāro

  4. Hetuyā pañca, ārammaṇe pañca (sabbattha pañca), vipāke ekaṃ…pe… avigate pañca.

Anulomaṃ.

  1. Paccayapaccanīyaṃ

  2. Vibhaṅgavāro

Nahetupaccayo

  1. Noparāmāsaṃ dhammaṃ paṭicca noparāmāso dhammo uppajjati nahetupaccayā – ahetukaṃ noparāmāsaṃ ekaṃ khandhaṃ paṭicca tayo khandhā cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ…pe… dve khandhe…pe… ahetukapaṭisandhikkhaṇe…pe… (yāva asaññasattā) vicikicchāsahagate uddhaccasahagate khandhe paṭicca vicikicchāsahagato uddhaccasahagato moho. (1)

Naārammaṇapaccayo

  1. Parāmāsaṃ dhammaṃ paṭicca noparāmāso dhammo uppajjati naārammaṇapaccayā – parāmāsaṃ paṭicca cittasamuṭṭhānaṃ rūpaṃ. (1)

Noparāmāsaṃ dhammaṃ paṭicca noparāmāso dhammo uppajjati naārammaṇapaccayā – noparāmāse khandhe paṭicca cittasamuṭṭhānaṃ rūpaṃ; paṭisandhikkhaṇe…pe… (yāva asaññasattā). (1)

Parāmāsañca noparāmāsañca dhammaṃ paṭicca noparāmāso dhammo uppajjati naārammaṇapaccayā – parāmāsañca sampayuttake ca khandhe paṭicca cittasamuṭṭhānaṃ rūpaṃ. (1)

  1. Paccayapaccanīyaṃ

  2. Saṅkhyāvāro

Suddhaṃ

  1. Nahetuyā ekaṃ, naārammaṇe tīṇi, naadhipatiyā pañca, naanantare tīṇi, nasamanantare tīṇi, naaññamaññe tīṇi, naupanissaye tīṇi, napurejāte pañca, napacchājāte pañca, naāsevane pañca, nakamme tīṇi, navipāke pañca, naāhāre ekaṃ, naindriye ekaṃ, najhāne ekaṃ, namagge ekaṃ, nasampayutte tīṇi, navippayutte pañca, nonatthiyā tīṇi, novigate tīṇi.

  2. Paccayānulomapaccanīyaṃ

Hetudukaṃ

  1. Hetupaccayā naārammaṇe tīṇi, naadhipatiyā pañca…pe… navipāke pañca…pe… nasampayutte tīṇi, navippayutte pañca, nonatthiyā tīṇi, novigate tīṇi.

  2. Paccayapaccanīyānulomaṃ

Nahetudukaṃ

  1. Nahetupaccayā ārammaṇe ekaṃ, anantare ekaṃ (sabbattha ekaṃ), avigate ekaṃ.

  2. Sahajātavāro

(Sahajātavāropi paṭiccavārasadiso.)

  1. Paccayavāro

  2. Paccayānulomaṃ

  3. Vibhaṅgavāro

Hetupaccayo

  1. 執取品
  2. 執取二法
  3. 緣起分
  4. 順緣法
  5. 分別分 因緣
  6. 緣執取法,無執取法生起,以因緣——緣執取,相應諸蘊及心所生色生起。(1)
  7. 緣無執取法,無執取法生起,以因緣——緣無執取一蘊,三蘊及心所生色生起……乃至……二蘊……乃至……結生剎那……乃至……(乃至無想有情大種)。(1) 緣無執取法,執取法生起,以因緣——緣無執取諸蘊,執取生起。(2) 緣無執取法,執取法及無執取法生起,以因緣——緣無執取一蘊,三蘊、執取及心所生色生起……乃至……二蘊……乃至……。(3)
  8. 緣執取法及無執取法,無執取法生起,以因緣——緣無執取一蘊及執取,三蘊及心所生色生起……乃至……二蘊及……乃至……緣執取及大種,心所生色生起。(1)
  9. 順緣法
  10. 計算分
  11. 因五,所緣五(一切五),異熟一……乃至……不離去五。 順。
  12. 逆緣法
  13. 分別分 非因緣
  14. 緣無執取法,無執取法生起,以非因緣——緣無因無執取一蘊,三蘊及心所生色生起……乃至……二蘊……乃至……無因結生剎那……乃至……(乃至無想有情)緣疑相應、掉舉相應諸蘊,疑相應、掉舉相應癡生起。(1) 非所緣緣
  15. 緣執取法,無執取法生起,以非所緣緣——緣執取,心所生色生起。(1) 緣無執取法,無執取法生起,以非所緣緣——緣無執取諸蘊,心所生色生起;結生剎那……乃至……(乃至無想有情)。(1) 緣執取法及無執取法,無執取法生起,以非所緣緣——緣執取及相應諸蘊,心所生色生起。(1)
  16. 逆緣法
  17. 計算分 純粹
  18. 非因一,非所緣三,非增上五,非無間三,非等無間三,非相互三,非依止三,非前生五,非後生五,非重複五,非業三,非異熟五,非食一,非根一,非禪一,非道一,非相應三,非不相應五,非無有三,非離去三。
  19. 順逆緣法 因二法
  20. 因緣,非所緣三,非增上五……乃至……非異熟五……乃至……非相應三,非不相應五,非無有三,非離去三。
  21. 逆順緣法 非因二法
  22. 非因緣,所緣一,無間一(一切一),不離去一。
  23. 俱生分 (俱生分如緣起分相同。)
  24. 緣分
  25. 順緣法
  26. 分別分 因緣

  27. Parāmāsaṃ dhammaṃ paccayā noparāmāso dhammo uppajjati hetupaccayā – parāmāsaṃ paccayā sampayuttakā khandhā cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ. (1)

Noparāmāsaṃ dhammaṃ paccayā noparāmāso dhammo uppajjati hetupaccayā – noparāmāsaṃ ekaṃ khandhaṃ paccayā tayo khandhā cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ…pe… dve khandhe…pe… paṭisandhikkhaṇe…pe… (yāva ajjhattikā mahābhūtā), vatthuṃ paccayā noparāmāsā khandhā. (1)

Noparāmāsaṃ dhammaṃ paccayā parāmāso dhammo uppajjati hetupaccayā – noparāmāse khandhe paccayā parāmāso, vatthuṃ paccayā parāmāso. (2)

Noparāmāsaṃ dhammaṃ paccayā parāmāso ca noparāmāso ca dhammā uppajjanti hetupaccayā – noparāmāsaṃ ekaṃ khandhaṃ paccayā tayo khandhā parāmāso ca cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ…pe… dve khandhe…pe… vatthuṃ paccayā parāmāso, mahābhūte paccayā cittasamuṭṭhānaṃ rūpaṃ, vatthuṃ paccayā parāmāso ca sampayuttakā ca khandhā. (3)

  1. Parāmāsañca noparāmāsañca dhammaṃ paccayā noparāmāso dhammo uppajjati hetupaccayā – noparāmāsaṃ ekaṃ khandhañca parāmāsañca paccayā tayo khandhā cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ…pe… dve khandhe ca…pe… parāmāsañca sampayuttake ca khandhe paccayā cittasamuṭṭhānaṃ rūpaṃ, parāmāsañca mahābhūte ca paccayā cittasamuṭṭhānaṃ rūpaṃ, parāmāsañca vatthuñca paccayā noparāmāsā khandhā (saṃkhittaṃ). (1)

  2. Paccayānulomaṃ

  3. Saṅkhyāvāro

  4. Hetuyā pañca, ārammaṇe pañca, adhipatiyā pañca (sabbattha pañca), vipāke ekaṃ…pe… avigate pañca.

  5. Paccayapaccanīyaṃ

  6. Vibhaṅgavāro

Nahetupaccayo

  1. Noparāmāsaṃ dhammaṃ paccayā noparāmāso dhammo uppajjati nahetupaccayā – ahetukaṃ noparāmāsaṃ ekaṃ khandhaṃ paccayā tayo khandhā cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ…pe… dve khandhe…pe… ahetukapaṭisandhikkhaṇe…pe… (yāva asaññasattā) cakkhāyatanaṃ paccayā cakkhuviññāṇaṃ…pe… kāyāyatanaṃ paccayā kāyaviññāṇaṃ, vatthuṃ paccayā ahetukā noparāmāsā khandhā; vicikicchāsahagate uddhaccasahagate khandhe ca vatthuñca paccayā vicikicchāsahagato uddhaccasahagato moho (saṃkhittaṃ).

  2. Paccayapaccanīyaṃ

  3. Saṅkhyāvāro

Suddhaṃ

  1. Nahetuyā ekaṃ, naārammaṇe tīṇi, naadhipatiyā pañca, naanantare tīṇi…pe… naupanissaye tīṇi, napurejāte pañca, napacchājāte pañca , naāsevane pañca, nakamme tīṇi, navipāke pañca, naāhāre ekaṃ, naindriye ekaṃ, najhāne ekaṃ, namagge ekaṃ, nasampayutte tīṇi, navippayutte pañca, nonatthiyā tīṇi, novigate tīṇi.

  2. Paccayānulomapaccanīyaṃ

  3. Hetupaccayā naārammaṇe tīṇi, naadhipatiyā pañca (evaṃ sabbattha kātabbaṃ).

  4. Paccayapaccanīyānulomaṃ

  5. Nahetupaccayā ārammaṇe ekaṃ…pe… avigate ekaṃ.

  6. Nissayavāro

(Nissayavāro paccayavārasadiso.)

  1. Saṃsaṭṭhavāro

Parāmāsaṃ dhammaṃ saṃsaṭṭho noparāmāso dhammo uppajjati hetupaccayā – parāmāsaṃ saṃsaṭṭhā sampayuttakā khandhā (evaṃ pañca pañhā kātabbā arūpeyeva, saṃsaṭṭhavāropi sampayuttavāropi evaṃ kātabbā).

  1. Pañhāvāro

  2. Paccayānulomaṃ

  3. Vibhaṅgavāro

Hetupaccayo

  1. 緣執取法,無執取法生起,以因緣——緣執取,相應諸蘊及心所生色生起。(1) 緣無執取法,無執取法生起,以因緣——緣無執取一蘊,三蘊及心所生色生起……乃至……二蘊……乃至……結生剎那……乃至……(乃至內大種),緣所依,無執取諸蘊生起。(1) 緣無執取法,執取法生起,以因緣——緣無執取諸蘊,執取生起,緣所依,執取生起。(2) 緣無執取法,執取法及無執取法生起,以因緣——緣無執取一蘊,三蘊、執取及心所生色生起……乃至……二蘊……乃至……緣所依,執取生起,緣大種,心所生色生起,緣所依,執取及相應諸蘊生起。(3)
  2. 緣執取法及無執取法,無執取法生起,以因緣——緣無執取一蘊及執取,三蘊及心所生色生起……乃至……二蘊及……乃至……緣執取及相應諸蘊,心所生色生起,緣執取及大種,心所生色生起,緣執取及所依,無執取諸蘊生起(略)。(1)
  3. 順緣法
  4. 計算分
  5. 因五,所緣五,增上五(一切五),異熟一……乃至……不離去五。
  6. 逆緣法
  7. 分別分 非因緣
  8. 緣無執取法,無執取法生起,以非因緣——緣無因無執取一蘊,三蘊及心所生色生起……乃至……二蘊……乃至……無因結生剎那……乃至……(乃至無想有情)緣眼處,眼識生起……乃至……緣身處,身識生起,緣所依,無因無執取諸蘊生起;緣疑相應、掉舉相應諸蘊及所依,疑相應、掉舉相應癡生起(略)。
  9. 逆緣法
  10. 計算分 純粹
  11. 非因一,非所緣三,非增上五,非無間三……乃至……非依止三,非前生五,非後生五,非重複五,非業三,非異熟五,非食一,非根一,非禪一,非道一,非相應三,非不相應五,非無有三,非離去三。
  12. 順逆緣法
  13. 因緣,非所緣三,非增上五(如是一切應作)。
  14. 逆順緣法
  15. 非因緣,所緣一……乃至……不離去一。
  16. 依止分 (依止分如緣分相同。)
  17. 相應分 緣執取法,無執取法生起,以因緣——緣執取,相應諸蘊生起(如是應作五問,唯無色,相應分及相應分亦應如是作)。
  18. 問分
  19. 順緣法
  20. 分別分 因緣

  21. Noparāmāso dhammo noparāmāsassa dhammassa hetupaccayena paccayo – noparāmāsā hetū sampayuttakānaṃ khandhānaṃ cittasamuṭṭhānānañca rūpānaṃ hetupaccayena paccayo; paṭisandhikkhaṇe…pe…. (1)

Noparāmāso dhammo parāmāsassa dhammassa hetupaccayena paccayo – noparāmāsā hetū parāmāsassa hetupaccayena paccayo. (2)

Noparāmāso dhammo parāmāsassa ca noparāmāsassa ca dhammassa hetupaccayena paccayo – noparāmāsā hetū sampayuttakānaṃ khandhānaṃ parāmāsassa ca cittasamuṭṭhānānañca rūpānaṃ hetupaccayena paccayo. (3)

Ārammaṇapaccayo

  1. Parāmāso dhammo parāmāsassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo – parāmāsaṃ ārabbha parāmāso uppajjati. (Mūlaṃ kātabbaṃ) parāmāsaṃ ārabbha noparāmāsā khandhā uppajjanti. (Mūlaṃ kātabbaṃ) parāmāsaṃ ārabbha parāmāso ca sampayuttakā ca khandhā uppajjanti. (3)

  2. Noparāmāso dhammo noparāmāsassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo – dānaṃ…pe… sīlaṃ…pe… uposathakammaṃ katvā taṃ paccavekkhati, assādeti abhinandati, taṃ ārabbha rāgo…pe… vicikicchā… uddhaccaṃ… domanassaṃ uppajjati; pubbe suciṇṇāni …pe… jhānā vuṭṭhahitvā jhānaṃ…pe… ariyā maggā vuṭṭhahitvā maggaṃ paccavekkhanti, phalaṃ paccavekkhanti, nibbānaṃ paccavekkhanti. Nibbānaṃ gotrabhussa, vodānassa, maggassa, phalassa, āvajjanāya ārammaṇapaccayena paccayo; ariyā noparāmāse pahīne kilese…pe… vikkhambhite kilese…pe… pubbe…pe… cakkhuṃ…pe… vatthuṃ noparāmāse khandhe aniccato…pe… vipassati, assādeti abhinandati, taṃ ārabbha rāgo…pe… vicikicchā… uddhaccaṃ… domanassaṃ uppajjati; dibbena cakkhunā rūpaṃ passati, dibbāya sotadhātuyā saddaṃ suṇāti. Cetopariyañāṇena noparāmāsacittasamaṅgissa cittaṃ jānāti, ākāsānañcāyatanaṃ viññāṇañcāyatanassa…pe… ākiñcaññāyatanaṃ nevasaññānāsaññāyatanassa…pe… rūpāyatanaṃ cakkhuviññāṇassa…pe… phoṭṭhabbāyatanaṃ kāyaviññāṇassa…pe… noparāmāsā khandhā iddhividhañāṇassa, cetopariyañāṇassa, pubbenivāsānussatiñāṇassa, yathākammūpagañāṇassa, anāgataṃsañāṇassa, āvajjanāya ārammaṇapaccayena paccayo. (1)

Noparāmāso dhammo parāmāsassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo – dānaṃ…pe… sīlaṃ…pe… uposathakammaṃ…pe… taṃ assādeti abhinandati, taṃ ārabbha diṭṭhi uppajjati, pubbe…pe… jhānā…pe… cakkhuṃ…pe… vatthuṃ noparāmāse khandhe assādeti abhinandati, taṃ ārabbha diṭṭhi uppajjati. (2)

Noparāmāso dhammo parāmāsassa ca noparāmāsassa ca dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo – dānaṃ…pe… sīlaṃ…pe… uposathakammaṃ…pe… taṃ assādeti abhinandati, taṃ ārabbha parāmāso ca sampayuttakā ca khandhā uppajjanti, pubbe…pe… jhānā …pe… cakkhuṃ…pe… vatthuṃ noparāmāse khandhe assādeti abhinandati, taṃ ārabbha parāmāso ca sampayuttakā ca khandhā uppajjanti. (3)

  1. Parāmāso ca noparāmāso ca dhammā parāmāsassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo – parāmāsañca sampayuttake ca khandhe ārabbha parāmāso uppajjati… tīṇi.

Adhipatipaccayo

  1. Parāmāso dhammo parāmāsassa dhammassa adhipatipaccayena paccayo – parāmāsaṃ garuṃ katvā parāmāso uppajjati… tīṇi (ārammaṇādhipatiyeva kātabbā).

  2. 緣無執取法,無執取法因緣生起——緣無執取法的因,依相應的諸蘊及心所生色生起;結生剎那……乃至……(1) 緣無執取法,執取法因緣生起——緣無執取法的因,緣執取法的因。(2) 緣無執取法,執取法及無執取法因緣生起——緣無執取法的因,依相應的諸蘊及執取法的心所生色生起。(3) 所緣因

  3. 緣執取法,執取法因緣生起——緣執取法因緣生起。 (應作根本)緣執取法因緣生起,無執取諸蘊因緣生起。(應作根本)緣執取法因緣生起,執取法及相應諸蘊因緣生起。(3)
  4. 緣無執取法,無執取法因緣生起——施與……乃至……戒律……乃至……持齋法,因緣反思、愉悅、歡喜,因緣執取生起……乃至……疑慮……掉舉……憂愁生起;以前已善行……乃至……禪定,出禪定……乃至……聖道,出聖道反思,果,反思,涅槃反思。涅槃因緣于根本,緣于果,緣于道,緣于果,因緣反思;聖者緣無執取法,斷除污垢……乃至……抑制污垢……以前……乃至……眼……乃至……緣無執取法的諸蘊,因緣無常……乃至……觀察、愉悅、歡喜,因緣執取生起……乃至……疑慮……掉舉……憂愁生起;天眼見色,天耳聞聲。心智知覺無執取心相應的心,識別空處、識別意識處……乃至……識別無所有處、無覺知無覺知處……乃至……識別色處、識別身處……乃至……無執取諸蘊,因緣于神通智、心智知覺、前生記憶智、如業所生智、未來智,因緣反思。(1) 緣無執取法,執取法因緣生起——施與……乃至……戒律……乃至……持齋法,因緣愉悅、歡喜,因緣執取生起,因緣反思,之前……乃至……禪定……乃至……眼……乃至……緣無執取法的諸蘊,愉悅、歡喜,因緣執取生起。(2) 緣無執取法,執取法及無執取法因緣生起——施與……乃至……戒律……乃至……持齋法,因緣愉悅、歡喜,因緣執取法及相應諸蘊因緣生起,之前……乃至……禪定……乃至……眼……乃至……緣無執取法的諸蘊,愉悅、歡喜,因緣執取法及相應諸蘊因緣生起。(3)
  5. 緣執取法及無執取法因緣生起——緣執取法及相應諸蘊因緣生起……三種。 增上因
  6. 緣執取法,執取法因緣生起——緣執取法因緣生起,因緣執取法生起……三種(應作因緣所依)。

  7. Noparāmāso dhammo noparāmāsassa dhammassa adhipatipaccayena paccayo – ārammaṇādhipati, sahajātādhipati. Ārammaṇādhipati – dānaṃ…pe… sīlaṃ…pe… uposathakammaṃ…pe… taṃ garuṃ katvā paccavekkhati, assādeti abhinandati, taṃ garuṃ katvā rāgo uppajjati, pubbe…pe… jhānā…pe… ariyā maggā vuṭṭhahitvā maggaṃ garuṃ katvā…pe… phalaṃ garuṃ katvā…pe… nibbānaṃ garuṃ katvā…pe… nibbānaṃ gotrabhussa, vodānassa, maggassa, phalassa adhipatipaccayena paccayo; cakkhuṃ…pe… vatthuṃ noparāmāse khandhe garuṃ katvā assādeti abhinandati, taṃ garuṃ katvā rāgo uppajjati. Sahajātādhipati – noparāmāsādhipati sampayuttakānaṃ khandhānaṃ cittasamuṭṭhānānañca rūpānaṃ adhipatipaccayena paccayo. (1)

Noparāmāso dhammo parāmāsassa dhammassa adhipatipaccayena paccayo – ārammaṇādhipati, sahajātādhipati. Ārammaṇādhipati – dānaṃ…pe… sīlaṃ…pe… uposathakammaṃ…pe… pubbe…pe… jhānā…pe… cakkhuṃ…pe… vatthuṃ noparāmāse khandhe garuṃ katvā assādeti abhinandati, taṃ garuṃ katvā diṭṭhi uppajjati. Sahajātādhipati – noparāmāsādhipati parāmāsassa adhipatipaccayena paccayo. (2)

Noparāmāso dhammo parāmāsassa ca noparāmāsassa ca dhammassa adhipatipaccayena paccayo – ārammaṇādhipati, sahajātādhipati. Ārammaṇādhipati – dānaṃ…pe… sīlaṃ…pe… uposathakammaṃ…pe… pubbe…pe… jhānā …pe… cakkhuṃ…pe… vatthuṃ noparāmāse khandhe garuṃ katvā assādeti abhinandati, taṃ garuṃ katvā parāmāso ca sampayuttakā ca khandhā uppajjanti. Sahajātādhipati – noparāmāsādhipati sampayuttakānaṃ khandhānaṃ parāmāsassa ca cittasamuṭṭhānānañca rūpānaṃ adhipatipaccayena paccayo. (3)

Parāmāso ca noparāmāso ca dhammā parāmāsassa dhammassa adhipatipaccayena paccayo. Ārammaṇādhipati – parāmāsañca sampayuttake ca khandhe garuṃ katvā parāmāso… tīṇi.

Anantarapaccayo

  1. Parāmāso dhammo parāmāsassa dhammassa anantarapaccayena paccayo – purimo purimo parāmāso pacchimassa pacchimassa parāmāsassa anantarapaccayena paccayo. (Mūlaṃ kātabbaṃ) purimo purimo parāmāso pacchimānaṃ pacchimānaṃ noparāmāsānaṃ khandhānaṃ anantarapaccayena paccayo; parāmāso vuṭṭhānassa anantarapaccayena paccayo. (Mūlaṃ kātabbaṃ) purimo purimo parāmāso pacchimassa pacchimassa parāmāsassa sampayuttakānañca khandhānaṃ anantarapaccayena paccayo. (3)

  2. Noparāmāso dhammo noparāmāsassa dhammassa anantarapaccayena paccayo – purimā purimā noparāmāsā khandhā pacchimānaṃ pacchimānaṃ noparāmāsānaṃ khandhānaṃ anantarapaccayena paccayo…pe… anulomaṃ phalasamāpattiyā anantarapaccayena paccayo. (Mūlaṃ kātabbaṃ) purimā purimā noparāmāsā khandhā pacchimassa pacchimassa parāmāsassa anantarapaccayena paccayo; āvajjanā parāmāsassa anantarapaccayena paccayo. (Mūlaṃ kātabbaṃ) purimā purimā noparāmāsā khandhā pacchimassa pacchimassa parāmāsassa ca sampayuttakānañca khandhānaṃ anantarapaccayena paccayo; āvajjanā parāmāsassa ca sampayuttakānañca khandhānaṃ anantarapaccayena paccayo. (3)

  3. 緣無執取法,無執取法增上緣生起——所緣增上,俱生增上。所緣增上——施與……乃至……戒律……乃至……持齋法……乃至……重視后反思、愉悅、歡喜,重視后貪慾生起,之前……乃至……禪定……乃至……聖者出聖道後重視道……乃至……重視果……乃至……重視涅槃……乃至……涅槃是種姓、清凈、道、果的增上緣;眼……乃至……重視無執取法的諸蘊后愉悅、歡喜,重視后貪慾生起。俱生增上——無執取法的增上是相應諸蘊及心所生色的增上緣。(1) 緣無執取法,執取法增上緣生起——所緣增上,俱生增上。所緣增上——施與……乃至……戒律……乃至……持齋法……乃至……之前……乃至……禪定……乃至……眼……乃至……重視無執取法的諸蘊后愉悅、歡喜,重視后邪見生起。俱生增上——無執取法的增上是執取法的增上緣。(2) 緣無執取法,執取法及無執取法增上緣生起——所緣增上,俱生增上。所緣增上——施與……乃至……戒律……乃至……持齋法……乃至……之前……乃至……禪定……乃至……眼……乃至……重視無執取法的諸蘊后愉悅、歡喜,重視后執取法及相應諸蘊生起。俱生增上——無執取法的增上是相應諸蘊、執取法及心所生色的增上緣。(3) 緣執取法及無執取法,執取法增上緣生起。所緣增上——重視執取法及相應諸蘊后,執取法……三種。 無間緣

  4. 緣執取法,執取法無間緣生起——前前執取法是後後執取法的無間緣。(應作根本)前前執取法是後後無執取法諸蘊的無間緣;執取法是出離的無間緣。(應作根本)前前執取法是後後執取法及相應諸蘊的無間緣。(3)
  5. 緣無執取法,無執取法無間緣生起——前前無執取法諸蘊是後後無執取法諸蘊的無間緣……乃至……順是果定的無間緣。(應作根本)前前無執取法諸蘊是後後執取法的無間緣;作意是執取法的無間緣。(應作根本)前前無執取法諸蘊是後後執取法及相應諸蘊的無間緣;作意是執取法及相應諸蘊的無間緣。

  6. Parāmāso ca noparāmāso ca dhammā parāmāsassa dhammassa anantarapaccayena paccayo – purimo purimo parāmāso ca sampayuttakā ca khandhā pacchimassa pacchimassa parāmāsassa anantarapaccayena paccayo. (Mūlaṃ kātabbaṃ) purimo purimo parāmāso ca sampayuttakā ca khandhā pacchimānaṃ pacchimānaṃ noparāmāsānaṃ khandhānaṃ anantarapaccayena paccayo; parāmāso ca sampayuttakā ca khandhā vuṭṭhānassa anantarapaccayena paccayo. (Mūlaṃ kātabbaṃ) purimo purimo parāmāso ca sampayuttakā ca khandhā pacchimassa pacchimassa parāmāsassa sampayuttakānañca khandhānaṃ anantarapaccayena paccayo. (3)

Samanantarapaccayādi

  1. Parāmāso dhammo parāmāsassa dhammassa samanantarapaccayena paccayo… sahajātapaccayena paccayo… aññamaññapaccayena paccayo… nissayapaccayena paccayo… pañca.

Upanissayapaccayo

  1. Parāmāso dhammo parāmāsassa dhammassa upanissayapaccayena paccayo – ārammaṇūpanissayo, anantarūpanissayo, pakatūpanissayo…pe…. Pakatūpanissayo – parāmāso parāmāsassa upanissayapaccayena paccayo… tīṇi.

  2. Noparāmāso dhammo noparāmāsassa dhammassa upanissayapaccayena paccayo – ārammaṇūpanissayo, anantarūpanissayo, pakatūpanissayo…pe…. Pakatūpanissayo – saddhaṃ upanissāya dānaṃ deti…pe… samāpattiṃ uppādeti… mānaṃ jappeti… sīlaṃ…pe… paññaṃ… rāgaṃ… dosaṃ… mohaṃ… mānaṃ… patthanaṃ… kāyikaṃ sukhaṃ…pe… senāsanaṃ upanissāya dānaṃ deti…pe… samāpattiṃ uppādeti… pāṇaṃ hanati…pe… saṅghaṃ bhindati; saddhā…pe… senāsanaṃ, saddhāya…pe… paññāya, rāgassa…pe… patthanāya… kāyikassa sukhassa…pe… maggassa, phalasamāpattiyā upanissayapaccayena paccayo. (1)

Noparāmāso dhammo parāmāsassa dhammassa upanissayapaccayena paccayo – ārammaṇūpanissayo, anantarūpanissayo, pakatūpanissayo…pe…. Pakatūpanissayo – saddhaṃ upanissāya diṭṭhiṃ gaṇhāti, sīlaṃ…pe… paññaṃ, rāgaṃ…pe… patthanaṃ, kāyikaṃ sukhaṃ…pe… senāsanaṃ upanissāya diṭṭhiṃ gaṇhāti; saddhā…pe… senāsanaṃ parāmāsassa upanissayapaccayena paccayo. (2)

Noparāmāso dhammo parāmāsassa ca noparāmāsassa ca dhammassa upanissayapaccayena paccayo – ārammaṇūpanissayo, anantarūpanissayo, pakatūpanissayo…pe…. Pakatūpanissayo – saddhaṃ upanissāya diṭṭhiṃ gaṇhāti, sīlaṃ…pe… senāsanaṃ upanissāya diṭṭhiṃ gaṇhāti; saddhā…pe… senāsanaṃ parāmāsassa sampayuttakānañca khandhānaṃ upanissayapaccayena paccayo. (3)

  1. Parāmāso ca noparāmāso ca dhammā parāmāsassa dhammassa upanissayapaccayena paccayo – tīṇi upanissayā parāmāso ca sampayuttakā ca khandhā parāmāsassa upanissayapaccayena paccayo… tīṇi.

Purejātapaccayo

  1. 緣執取法及無執取法,執取法無間緣生起——前前執取法及相應諸蘊是後後執取法的無間緣。(應作根本)前前執取法及相應諸蘊是後後無執取法諸蘊的無間緣;執取法及相應諸蘊是出離的無間緣。(應作根本)前前執取法及相應諸蘊是後後執取法及相應諸蘊的無間緣。(3) 等無間緣等
  2. 緣執取法,執取法等無間緣生起……俱生緣生起……相互緣生起……依止緣生起……五種。 親依止緣
  3. 緣執取法,執取法親依止緣生起——所緣親依止,無間親依止,自然親依止……乃至……。自然親依止——執取法是執取法的親依止緣……三種。
  4. 緣無執取法,無執取法親依止緣生起——所緣親依止,無間親依止,自然親依止……乃至……。自然親依止——依止信仰而佈施……乃至……生起定……生起慢……戒律……乃至……智慧……貪……瞋……癡……慢……欲求……身樂……乃至……依止住處而佈施……乃至……生起定……殺生……乃至……分裂僧團;信仰……乃至……住處是信仰……乃至……智慧、貪……乃至……欲求、身樂……乃至……道、果定的親依止緣。(1) 緣無執取法,執取法親依止緣生起——所緣親依止,無間親依止,自然親依止……乃至……。自然親依止——依止信仰而執取邪見,戒律……乃至……智慧、貪……乃至……欲求、身樂……乃至……依止住處而執取邪見;信仰……乃至……住處是執取法的親依止緣。(2) 緣無執取法,執取法及無執取法親依止緣生起——所緣親依止,無間親依止,自然親依止……乃至……。自然親依止——依止信仰而執取邪見,戒律……乃至……依止住處而執取邪見;信仰……乃至……住處是執取法及相應諸蘊的親依止緣。(3)
  5. 緣執取法及無執取法,執取法親依止緣生起——三種親依止,執取法及相應諸蘊是執取法的親依止緣……三種。 前生緣

  6. Noparāmāso dhammo noparāmāsassa dhammassa purejātapaccayena paccayo – ārammaṇapurejātaṃ, vatthupurejātaṃ. Ārammaṇapurejātaṃ – cakkhuṃ…pe… vatthuṃ aniccato…pe… vipassati assādeti abhinandati, taṃ ārabbha rāgo…pe… vicikicchā…pe… uddhaccaṃ…pe… domanassaṃ uppajjati; dibbena cakkhunā rūpaṃ passati, dibbāya sotadhātuyā saddaṃ suṇāti. Rūpāyatanaṃ cakkhuviññāṇassa…pe… phoṭṭhabbāyatanaṃ kāyaviññāṇassa…pe…. Vatthupurejātaṃ – cakkhāyatanaṃ cakkhuviññāṇassa…pe… kāyāyatanaṃ kāyaviññāṇassa…pe… vatthu noparāmāsānaṃ khandhānaṃ purejātapaccayena paccayo. (1)

Noparāmāso dhammo parāmāsassa dhammassa purejātapaccayena paccayo – ārammaṇapurejātaṃ, vatthupurejātaṃ. Ārammaṇapurejātaṃ – cakkhuṃ…pe… vatthuṃ assādeti abhinandati, taṃ ārabbha diṭṭhi uppajjati. Vatthupurejātaṃ – vatthu parāmāsassa purejātapaccayena paccayo. (2)

Noparāmāso dhammo parāmāsassa ca noparāmāsassa ca dhammassa purejātapaccayena paccayo – ārammaṇapurejātaṃ, vatthupurejātaṃ. Ārammaṇapurejātaṃ – cakkhuṃ…pe… vatthuṃ assādeti abhinandati, taṃ ārabbha parāmāso ca sampayuttakā ca khandhā uppajjanti. Vatthupurejātaṃ – vatthu parāmāsassa ca sampayuttakānañca khandhānaṃ purejātapaccayena paccayo. (3)

Pacchājātāsevanapaccayā

  1. Parāmāso dhammo noparāmāsassa dhammassa pacchājātapaccayena paccayo… tīṇi (pacchājātā kātabbā)… āsevanapaccayena paccayo… nava.

Kammapaccayo

  1. Noparāmāso dhammo noparāmāsassa dhammassa kammapaccayena paccayo – sahajātā, nānākkhaṇikā. Sahajātā – noparāmāsā cetanā sampayuttakānaṃ khandhānaṃ cittasamuṭṭhānānañca rūpānaṃ kammapaccayena paccayo; paṭisandhikkhaṇe…pe…. Nānākkhaṇikā – noparāmāsā cetanā vipākānaṃ khandhānaṃ kaṭattā ca rūpānaṃ kammapaccayena paccayo. (Mūlaṃ kātabbaṃ) noparāmāsā cetanā parāmāsassa kammapaccayena paccayo. (Mūlaṃ kātabbaṃ) noparāmāsā cetanā parāmāsassa ca sampayuttakānañca khandhānaṃ cittasamuṭṭhānānañca rūpānaṃ kammapaccayena paccayo. (3)

Vipākapaccayādi

  1. Noparāmāso dhammo noparāmāsassa dhammassa vipākapaccayena paccayo… ekaṃ… āhārapaccayena paccayo… tīṇi, indriyapaccayena paccayo… tīṇi… jhānapaccayena paccayo… tīṇi.

Parāmāso dhammo noparāmāsassa dhammassa maggapaccayena paccayo – parāmāsāni maggaṅgāni…pe… (evaṃ pañca pañhā kātabbā) sampayuttapaccayena paccayo… pañca.

Vippayuttapaccayo

  1. Parāmāso dhammo noparāmāsassa dhammassa vippayuttapaccayena paccayo – sahajātaṃ, pacchājātaṃ (saṃkhittaṃ). (1)

Noparāmāso dhammo noparāmāsassa dhammassa vippayuttapaccayena paccayo – sahajātaṃ, purejātaṃ, pacchājātaṃ (saṃkhittaṃ). (1)

Noparāmāso dhammo parāmāsassa dhammassa vippayuttapaccayena paccayo. Purejātaṃ – vatthu parāmāsassa vippayuttapaccayena paccayo. (2)

Noparāmāso dhammo parāmāsassa ca noparāmāsassa ca dhammassa vippayuttapaccayena paccayo. Purejātaṃ – vatthu parāmāsassa ca sampayuttakānañca khandhānaṃ vippayuttapaccayena paccayo. (3)

Parāmāso ca noparāmāso ca dhammā noparāmāsassa dhammassa vippayuttapaccayena paccayo – sahajātaṃ, pacchājātaṃ (saṃkhittaṃ). (1)

Atthipaccayo

  1. 緣無執取法,無執取法前生緣生起——所緣前生,依處前生。所緣前生——眼……乃至……依處無常……乃至……觀察、愉悅、歡喜,緣此貪慾生起……乃至……疑慮……乃至……掉舉……乃至……憂愁生起;以天眼見色,以天耳聞聲。色處是眼識的……乃至……觸處是身識的……乃至……。依處前生——眼處是眼識的……乃至……身處是身識的……乃至……依處是無執取諸蘊的前生緣。(1) 緣無執取法,執取法前生緣生起——所緣前生,依處前生。所緣前生——眼……乃至……依處愉悅、歡喜,緣此邪見生起。依處前生——依處是執取法的前生緣。(2) 緣無執取法,執取法及無執取法前生緣生起——所緣前生,依處前生。所緣前生——眼……乃至……依處愉悅、歡喜,緣此執取法及相應諸蘊生起。依處前生——依處是執取法及相應諸蘊的前生緣。(3) 後生緣、重複緣
  2. 緣執取法,無執取法後生緣生起……三種(應作後生)……重複緣生起……九種。 業緣
  3. 緣無執取法,無執取法業緣生起——俱生,異時。俱生——無執取思是相應諸蘊及心所生色的業緣;結生剎那……乃至……。異時——無執取思是異熟諸蘊及業生色的業緣。(應作根本)無執取思是執取法的業緣。(應作根本)無執取思是執取法及相應諸蘊、心所生色的業緣。(3) 異熟緣等
  4. 緣無執取法,無執取法異熟緣生起……一種……食緣生起……三種,根緣生起……三種……禪緣生起……三種。 緣執取法,無執取法道緣生起——執取法的道支……乃至……(如是應作五問)相應緣生起……五種。 不相應緣
  5. 緣執取法,無執取法不相應緣生起——俱生,後生(略)。(1) 緣無執取法,無執取法不相應緣生起——俱生,前生,後生(略)。(1) 緣無執取法,執取法不相應緣生起。前生——依處是執取法的不相應緣。(2) 緣無執取法,執取法及無執取法不相應緣生起。前生——依處是執取法及相應諸蘊的不相應緣。(3) 緣執取法及無執取法,無執取法不相應緣生起——俱生,後生(略)。(1) 有緣

  6. Parāmāso dhammo noparāmāsassa dhammassa atthipaccayena paccayo – sahajātaṃ, pacchājātaṃ. Sahajāto – parāmāso sampayuttakānañca khandhānaṃ cittasamuṭṭhānānañca rūpānaṃ atthipaccayena paccayo. Pacchājāto – parāmāso purejātassa imassa kāyassa atthipaccayena paccayo. (1)

  7. Noparāmāso dhammo noparāmāsassa dhammassa atthipaccayena paccayo – sahajātaṃ, purejātaṃ, pacchājātaṃ, āhāraṃ, indriyaṃ (saṃkhittaṃ). (1)

Noparāmāso dhammo parāmāsassa dhammassa atthipaccayena paccayo – sahajātaṃ, purejātaṃ. Sahajātā – noparāmāsā khandhā parāmāsassa atthipaccayena paccayo. Purejātaṃ – cakkhuṃ…pe… vatthuṃ assādeti abhinandati, taṃ ārabbha diṭṭhi uppajjati, vatthu parāmāsassa atthipaccayena paccayo. (2)

Noparāmāso dhammo parāmāsassa ca noparāmāsassa ca dhammassa atthipaccayena paccayo – sahajātaṃ, purejātaṃ. Sahajāto – noparāmāso eko khandho tiṇṇannaṃ khandhānaṃ parāmāsassa ca cittasamuṭṭhānānañca rūpānaṃ atthipaccayena paccayo…pe…. Purejātaṃ – cakkhuṃ…pe… vatthuṃ assādeti abhinandati, taṃ ārabbha parāmāso ca sampayuttakā ca khandhā uppajjanti, vatthu parāmāsassa ca sampayuttakānañca khandhānaṃ atthipaccayena paccayo. (3)

  1. Parāmāso ca noparāmāso ca dhammā noparāmāsassa dhammassa atthipaccayena paccayo – sahajātaṃ, purejātaṃ, pacchājātaṃ, āhāraṃ , indriyaṃ. Sahajāto – noparāmāso eko khandho ca parāmāso ca tiṇṇannaṃ khandhānaṃ cittasamuṭṭhānānañca rūpānaṃ atthipaccayena paccayo…pe… dve khandhā ca…pe… parāmāso ca sampayuttakā ca khandhā cittasamuṭṭhānānaṃ rūpānaṃ atthipaccayena paccayo; parāmāso ca mahābhūtā ca cittasamuṭṭhānānaṃ rūpānaṃ atthipaccayena paccayo; parāmāso ca vatthu ca noparāmāsānaṃ khandhānaṃ atthipaccayena paccayo. Pacchājāto – parāmāso ca sampayuttakā ca khandhā purejātassa imassa kāyassa atthipaccayena paccayo. Pacchājāto – parāmāso ca sampayuttakā ca khandhā kabaḷīkāro āhāro ca imassa kāyassa atthipaccayena paccayo. Pacchājāto – parāmāso ca sampayuttakā ca khandhā rūpajīvitindriyañca kaṭattārūpānaṃ atthipaccayena paccayo. (1)

  2. Paccayānulomaṃ

  3. Saṅkhyāvāro

Suddhaṃ

  1. Hetuyā tīṇi, ārammaṇe nava, adhipatiyā nava, anantare nava, samanantare nava, sahajāte pañca, aññamaññe pañca, nissaye pañca, upanissaye nava, purejāte tīṇi, pacchājāte tīṇi, āsevane nava, kamme tīṇi, vipāke ekaṃ, āhāre tīṇi, indriye tīṇi, jhāne tīṇi, magge pañca, sampayutte pañca, vippayutte pañca, atthiyā pañca, natthiyā nava, vigate nava, avigate pañca.

Anulomaṃ.

Paccanīyuddhāro

  1. Parāmāso dhammo parāmāsassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo… upanissayapaccayena paccayo. (1)

Parāmāso dhammo noparāmāsassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo… sahajātapaccayena paccayo… upanissayapaccayena paccayo… pacchājātapaccayena paccayo. (2)

Parāmāso dhammo parāmāsassa ca noparāmāsassa ca dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo… upanissayapaccayena paccayo. (3)

  1. 緣執取法,無執取法有緣生起——俱生,後生。俱生——執取法是相應諸蘊及心所生色的有緣。後生——執取法是前生此身的有緣。(1)
  2. 緣無執取法,無執取法有緣生起——俱生,前生,後生,食,根(略)。(1) 緣無執取法,執取法有緣生起——俱生,前生。俱生——無執取諸蘊是執取法的有緣。前生——眼……乃至……依處愉悅、歡喜,緣此邪見生起,依處是執取法的有緣。(2) 緣無執取法,執取法及無執取法有緣生起——俱生,前生。俱生——無執取一蘊是三蘊、執取法及心所生色的有緣……乃至……。前生——眼……乃至……依處愉悅、歡喜,緣此執取法及相應諸蘊生起,依處是執取法及相應諸蘊的有緣。(3)
  3. 緣執取法及無執取法,無執取法有緣生起——俱生,前生,後生,食,根。俱生——無執取一蘊及執取法是三蘊及心所生色的有緣……乃至……二蘊及……乃至……執取法及相應諸蘊是心所生色的有緣;執取法及大種是心所生色的有緣;執取法及依處是無執取諸蘊的有緣。後生——執取法及相應諸蘊是前生此身的有緣。後生——執取法及相應諸蘊及段食是此身的有緣。後生——執取法及相應諸蘊及色命根是業生色的有緣。(1)
  4. 順緣法
  5. 計算分 純粹
  6. 因三,所緣九,增上九,無間九,等無間九,俱生五,相互五,依止五,親依止九,前生三,後生三,重複九,業三,異熟一,食三,根三,禪三,道五,相應五,不相應五,有五,無有九,離去九,不離去五。 順。 逆攝
  7. 緣執取法,執取法所緣緣生起……親依止緣生起。(1) 緣執取法,無執取法所緣緣生起……俱生緣生起……親依止緣生起……後生緣生起。(2) 緣執取法,執取法及無執取法所緣緣生起……親依止緣生起。(3)

  8. Noparāmāso dhammo noparāmāsassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo… sahajātapaccayena paccayo… upanissayapaccayena paccayo… purejātapaccayena paccayo… pacchājātapaccayena paccayo… kammapaccayena paccayo… āhārapaccayena paccayo … indriyapaccayena paccayo. (1)

Noparāmāso dhammo parāmāsassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo… sahajātapaccayena paccayo… upanissayapaccayena paccayo… purejātapaccayena paccayo. (2)

Noparāmāso dhammo parāmāsassa ca noparāmāsassa ca dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo… sahajātapaccayena paccayo… upanissayapaccayena paccayo… purejātapaccayena paccayo. (3)

  1. Parāmāso ca noparāmāso ca dhammā parāmāsassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo… upanissayapaccayena paccayo. (1)

Parāmāso ca noparāmāso ca dhammā noparāmāsassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo … sahajātapaccayena paccayo… upanissayapaccayena paccayo… pacchājātapaccayena paccayo. (2)

Parāmāso ca noparāmāso ca dhammā parāmāsassa ca noparāmāsassa ca dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo… upanissayapaccayena paccayo. (3)

  1. Paccayapaccanīyaṃ

  2. Saṅkhyāvāro

  3. Nahetuyā nava, naārammaṇe nava (sabbattha nava), noavigate nava.

  4. Paccayānulomapaccanīyaṃ

  5. Hetupaccayā naārammaṇe tīṇi, naadhipatiyā tīṇi, naanantare tīṇi, nasamanantare tīṇi, naaññamaññe ekaṃ, naupanissaye tīṇi…pe… namagge tīṇi, nasampayutte ekaṃ, navippayutte tīṇi, nonatthiyā tīṇi, novigate tīṇi.

  6. Paccayapaccanīyānulomaṃ

  7. Nahetupaccayā ārammaṇe nava, adhipatiyā nava (anulomamātikā ) …pe… avigate pañca.

Parāmāsadukaṃ niṭṭhitaṃ.

  1. Parāmaṭṭhadukaṃ

1-7. Paṭiccavārādi

  1. Paccayānulomaṃ

  2. Vibhaṅgavāro

Hetupaccayo

  1. Parāmaṭṭhaṃ dhammaṃ paṭicca parāmaṭṭho dhammo uppajjati hetupaccayā – parāmaṭṭhaṃ ekaṃ khandhaṃ paṭicca tayo khandhā cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ…pe… dve khandhe…pe… paṭisandhikkhaṇe…pe… (yāva ajjhattikā mahābhūtā).

Parāmaṭṭhaṃ dhammaṃ paṭicca…pe… (parāmaṭṭhadukaṃ yathā cūḷantaraduke lokiyadukaṃ evaṃ kātabbaṃ ninnānākaraṇaṃ).

Parāmaṭṭhadukaṃ niṭṭhitaṃ.

  1. Parāmāsasampayuttadukaṃ

  2. Paṭiccavāro

  3. Paccayānulomaṃ

  4. Vibhaṅgavāro

Hetupaccayo

  1. Parāmāsasampayuttaṃ dhammaṃ paṭicca parāmāsasampayutto dhammo uppajjati hetupaccayā – parāmāsasampayuttaṃ ekaṃ khandhaṃ paṭicca tayo khandhā…pe… dve khandhe…pe…. (1)

Parāmāsasampayuttaṃ dhammaṃ paṭicca parāmāsavippayutto dhammo uppajjati hetupaccayā – parāmāsasampayutte khandhe paṭicca cittasamuṭṭhānaṃ rūpaṃ. (2)

Parāmāsasampayuttaṃ dhammaṃ paṭicca parāmāsasampayutto ca parāmāsavippayutto ca dhammā uppajjanti hetupaccayā – parāmāsasampayuttaṃ ekaṃ khandhaṃ paṭicca tayo khandhā cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ…pe… dve khandhe…pe…. (3)

  1. 緣無執取法,無執取法所緣緣生起……俱生緣生起……親依止緣生起……前生緣生起……後生緣生起……業緣生起……食緣生起……根緣生起。(1) 緣無執取法,執取法所緣緣生起……俱生緣生起……親依止緣生起……前生緣生起。(2) 緣無執取法,執取法及無執取法所緣緣生起……俱生緣生起……親依止緣生起……前生緣生起。(3)
  2. 緣執取法及無執取法,執取法所緣緣生起……親依止緣生起。(1) 緣執取法及無執取法,無執取法所緣緣生起……俱生緣生起……親依止緣生起……後生緣生起。(2) 緣執取法及無執取法,執取法及無執取法所緣緣生起……親依止緣生起。(3)
  3. 逆緣法
  4. 計算分
  5. 非因九,非所緣九(一切九),非不離去九。
  6. 順逆緣法
  7. 因緣,非所緣三,非增上三,非無間三,非等無間三,非相互一,非親依止三……乃至……非道三,非相應一,非不相應三,非無有三,非離去三。
  8. 逆順緣法
  9. 非因緣,所緣九,增上九(順綱要)……乃至……不離去五。 執取二法結束。
  10. 被執取二法 1-7. 緣起分等
  11. 順緣法
  12. 分別分 因緣
  13. 緣被執取法,被執取法因緣生起——緣被執取一蘊,三蘊及心所生色生起……乃至……二蘊……乃至……結生剎那……乃至……(乃至內大種)。 緣被執取法……乃至……(被執取二法如小品中世間二法應作,無差別)。 被執取二法結束。
  14. 執取相應二法
  15. 緣起分
  16. 順緣法
  17. 分別分 因緣
  18. 緣執取相應法,執取相應法因緣生起——緣執取相應一蘊,三蘊生起……乃至……二蘊……乃至……。(1) 緣執取相應法,執取不相應法因緣生起——緣執取相應諸蘊,心所生色生起。(2) 緣執取相應法,執取相應法及執取不相應法因緣生起——緣執取相應一蘊,三蘊及心所生色生起……乃至……二蘊……乃至……。(3)

  19. Parāmāsavippayuttaṃ dhammaṃ paṭicca parāmāsavippayutto dhammo uppajjati hetupaccayā – parāmāsavippayuttaṃ ekaṃ khandhaṃ paṭicca tayo khandhā cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ …pe… dve khandhe…pe… paṭisandhikkhaṇe…pe… khandhe paṭicca vatthu, vatthuṃ paṭicca khandhā, ekaṃ mahābhūtaṃ…pe…. (1)

Parāmāsasampayuttañca parāmāsavippayuttañca dhammaṃ paṭicca parāmāsavippayutto dhammo uppajjati hetupaccayā – parāmāsasampayutte khandhe ca mahābhūte ca paṭicca cittasamuṭṭhānaṃ rūpaṃ (saṃkhittaṃ). (1)

  1. Paccayānulomaṃ

  2. Saṅkhyāvāro

Suddhaṃ

  1. Hetuyā pañca, ārammaṇe dve, adhipatiyā pañca, anantare dve, samanantare dve, sahajāte pañca, aññamaññe dve, nissaye pañca, upanissaye dve, purejāte dve, āsevane dve, kamme pañca, vipāke ekaṃ, āhāre pañca…pe… magge pañca, sampayutte dve, vippayutte pañca, atthiyā pañca, natthiyā dve, vigate dve, avigate pañca.

Anulomaṃ.

  1. Paccayapaccanīyaṃ

  2. Vibhaṅgavāro

Nahetupaccayo

  1. Parāmāsavippayuttaṃ dhammaṃ paṭicca parāmāsavippayutto dhammo uppajjati nahetupaccayā – ahetukaṃ parāmāsavippayuttaṃ ekaṃ khandhaṃ paṭicca tayo khandhā cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ …pe… dve khandhe…pe… ahetukapaṭisandhikkhaṇe…pe… (yāva asaññasattā) vicikicchāsahagate uddhaccasahagate khandhe paṭicca vicikicchāsahagato uddhaccasahagato moho. (1)

Naārammaṇapaccayo

  1. Parāmāsasampayuttaṃ dhammaṃ paṭicca parāmāsavippayutto dhammo uppajjati naārammaṇapaccayā – parāmāsasampayutte khandhe paṭicca cittasamuṭṭhānaṃ rūpaṃ (saṃkhittaṃ). (1)

Parāmāsavippayuttaṃ dhammaṃ paṭicca parāmāsavippayutto dhammo uppajjati naārammaṇapaccayā – parāmāsavippayutte khandhe paṭicca cittasamuṭṭhānaṃ rūpaṃ (yāva asaññasattā). (1)

Parāmāsasampayuttañca parāmāsavippayuttañca dhammaṃ paṭicca parāmāsavippayutto dhammo uppajjati naārammaṇapaccayā – parāmāsasampayutte khandhe ca mahābhūte ca paṭicca cittasamuṭṭhānaṃ rūpaṃ (saṃkhittaṃ). (1)

  1. Paccayapaccanīyaṃ

  2. Saṅkhyāvāro

Suddhaṃ

  1. Nahetuyā ekaṃ, naārammaṇe tīṇi, naadhipatiyā pañca, naanantare tīṇi, nasamanantare tīṇi, naaññamaññe tīṇi, naupanissaye tīṇi, napurejāte cattāri, napacchājāte pañca, naāsevane pañca, nakamme dve, navipāke pañca, naāhāre ekaṃ, naindriye ekaṃ, najhāne ekaṃ, namagge ekaṃ, nasampayutte tīṇi, navippayutte dve, nonatthiyā tīṇi, novigate tīṇi.

  2. Paccayānulomapaccanīyaṃ

  3. Hetupaccayā naārammaṇe tīṇi, naadhipatiyā pañca (evaṃ gaṇetabbaṃ).

  4. Paccayapaccanīyānulomaṃ

  5. Nahetupaccayā ārammaṇe ekaṃ (saṃkhittaṃ), avigate ekaṃ.

  6. Sahajātavāro

(Sahajātavāropi paṭiccavārasadiso.)

  1. Paccayavāro

  2. Paccayānulomaṃ

  3. Vibhaṅgavāro

Hetupaccayo

  1. 緣執取不相應法,執取不相應法因緣生起——緣執取不相應一蘊,三蘊及心所生色生起……乃至……二蘊……乃至……結生剎那……乃至……緣諸蘊,依處生起,緣依處,諸蘊生起,一大種……乃至……。(1) 緣執取相應法及執取不相應法,執取不相應法因緣生起——緣執取相應諸蘊及大種,心所生色生起(略)。(1)
  2. 順緣法
  3. 計算分 純粹
  4. 因五,所緣二,增上五,無間二,等無間二,俱生五,相互二,依止五,親依止二,前生二,重複二,業五,異熟一,食五……乃至……道五,相應二,不相應五,有五,無有二,離去二,不離去五。 順。
  5. 逆緣法
  6. 分別分 非因緣
  7. 緣執取不相應法,執取不相應法非因緣生起——緣無因執取不相應一蘊,三蘊及心所生色生起……乃至……二蘊……乃至……無因結生剎那……乃至……(乃至無想有情)緣疑相應、掉舉相應諸蘊,疑相應、掉舉相應癡生起。(1) 非所緣緣
  8. 緣執取相應法,執取不相應法非所緣緣生起——緣執取相應諸蘊,心所生色生起(略)。(1) 緣執取不相應法,執取不相應法非所緣緣生起——緣執取不相應諸蘊,心所生色生起(乃至無想有情)。(1) 緣執取相應法及執取不相應法,執取不相應法非所緣緣生起——緣執取相應諸蘊及大種,心所生色生起(略)。(1)
  9. 逆緣法
  10. 計算分 純粹
  11. 非因一,非所緣三,非增上五,非無間三,非等無間三,非相互三,非親依止三,非前生四,非後生五,非重複五,非業二,非異熟五,非食一,非根一,非禪一,非道一,非相應三,非不相應二,非無有三,非離去三。
  12. 順逆緣法
  13. 因緣,非所緣三,非增上五(如是應計算)。
  14. 逆順緣法
  15. 非因緣,所緣一(略),不離去一。
  16. 俱生分 (俱生分亦如緣起分相同。)
  17. 緣分
  18. 順緣法
  19. 分別分 因緣

  20. Parāmāsasampayuttaṃ dhammaṃ paccayā parāmāsasampayutto dhammo uppajjati hetupaccayā… tīṇi (paṭiccavārasadiso).

Parāmāsavippayuttaṃ dhammaṃ paccayā parāmāsavippayutto dhammo uppajjati hetupaccayā – parāmāsavippayuttaṃ ekaṃ khandhaṃ paccayā tayo khandhā cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ…pe… dve khandhe…pe… paṭisandhikkhaṇe…pe… (yāva ajjhattikā mahābhūtā) vatthuṃ paccayā parāmāsavippayuttā khandhā. (1)

Parāmāsavippayuttaṃ dhammaṃ paccayā parāmāsasampayutto dhammo uppajjati hetupaccayā – vatthuṃ paccayā parāmāsasampayuttakā khandhā. (2)

Parāmāsavippayuttaṃ dhammaṃ paccayā parāmāsasampayutto ca parāmāsavippayutto ca dhammā uppajjanti hetupaccayā – vatthuṃ paccayā parāmāsasampayuttakā khandhā, mahābhūte paccayā cittasamuṭṭhānaṃ rūpaṃ. (3)

  1. Parāmāsasampayuttañca parāmāsavippayuttañca dhammaṃ paccayā parāmāsasampayutto dhammo uppajjati hetupaccayā – parāmāsasampayuttaṃ ekaṃ khandhañca vatthuñca paccayā tayo khandhā…pe… dve khandhe…pe…. (1)

Parāmāsasampayuttañca parāmāsavippayuttañca dhammaṃ paccayā parāmāsavippayutto dhammo uppajjati hetupaccayā – parāmāsasampayutte khandhe ca mahābhūte ca paccayā cittasamuṭṭhānaṃ rūpaṃ. (2)

Parāmāsasampayuttañca parāmāsavippayuttañca dhammaṃ paccayā parāmāsasampayutto ca parāmāsavippayutto ca dhammā uppajjanti hetupaccayā – parāmāsasampayuttaṃ ekaṃ khandhañca vatthuñca paccayā tayo khandhā…pe… dve khandhe…pe… parāmāsasampayutte khandhe ca mahābhūte ca paccayā cittasamuṭṭhānaṃ rūpaṃ (saṃkhittaṃ). (3)

  1. Paccayānulomaṃ

  2. Saṅkhyāvāro

Suddhaṃ

  1. Hetuyā nava, ārammaṇe cattāri, adhipatiyā nava, anantare cattāri, samanantare cattāri, sahajāte nava, aññamaññe cattāri, nissaye nava, upanissaye cattāri, purejāte cattāri, āsevane cattāri, kamme nava, vipāke ekaṃ, āhāre nava…pe… avigate nava.

Anulomaṃ.

  1. Paccayapaccanīyaṃ

  2. Vibhaṅgavāro

  3. Parāmāsavippayuttaṃ dhammaṃ paccayā parāmāsavippayutto dhammo uppajjati nahetupaccayā – ahetukaṃ parāmāsavippayuttaṃ ekaṃ khandhaṃ paccayā tayo khandhā cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ…pe… dve khandhe…pe… ahetukapaṭisandhikkhaṇe…pe… (yāva asaññasattā) cakkhāyatanaṃ paccayā cakkhuviññāṇaṃ…pe… kāyāyatanaṃ paccayā kāyaviññāṇaṃ, vatthuṃ paccayā ahetukaparāmāsavippayuttā khandhā; vicikicchāsahagate uddhaccasahagate khandhe ca vatthuñca paccayā vicikicchāsahagato uddhaccasahagato moho.

  4. Paccayapaccanīyaṃ

  5. Saṅkhyāvāro

Suddhaṃ

  1. Nahetuyā ekaṃ, naārammaṇe tīṇi, naadhipatiyā nava, naanantare tīṇi, nasamanantare tīṇi, naaññamaññe tīṇi, naupanissaye tīṇi, napurejāte cattāri, napacchājāte nava, naāsevane nava, nakamme cattāri, navipāke nava, naāhāre ekaṃ, naindriye ekaṃ, najhāne ekaṃ, namagge ekaṃ, nasampayutte tīṇi, navippayutte dve, nonatthiyā tīṇi, novigate tīṇi.

  2. Paccayānulomapaccanīyaṃ

  3. Hetupaccayā naārammaṇe tīṇi, naadhipatiyā nava (evaṃ gaṇetabbaṃ).

  4. Paccayapaccanīyānulomaṃ

  5. Nahetupaccayā ārammaṇe ekaṃ…pe… avigate ekaṃ.

  6. Nissayavāro

(Nissayavāro paccayavārasadiso.)

  1. Saṃsaṭṭhavāro

1-4. Paccayānulomādi

  1. 緣執取相應法,執取相應法因緣生起——緣執取相應法,三(如緣起分相同)。 緣執取不相應法,執取不相應法因緣生起——緣執取不相應一蘊,三蘊及心所生色生起……乃至……二蘊……乃至……結生剎那……乃至……(乃至內大種)依處生起,緣執取不相應諸蘊。(1) 緣執取不相應法,執取相應法因緣生起——緣依處,執取相應諸蘊。(2) 緣執取不相應法,執取相應法及執取不相應法因緣生起——緣依處,執取相應諸蘊,心所生色生起。(3)
  2. 緣執取相應法及執取不相應法,執取相應法因緣生起——緣執取相應一蘊及依處,三蘊……乃至……二蘊……乃至……。(1) 緣執取相應法及執取不相應法,執取不相應法因緣生起——緣執取相應諸蘊及大種,心所生色生起。(2) 緣執取相應法及執取不相應法,執取相應法及執取不相應法因緣生起——緣執取相應一蘊及依處,三蘊……乃至……二蘊……乃至……,緣執取相應諸蘊及大種,心所生色生起(略)。(3)
  3. 順緣法
  4. 計算分 純粹
  5. 因九,所緣四,增上九,無間四,等無間四,俱生九,相互四,依止九,親依止四,前生四,重複四,業九,異熟一,食九……乃至……不離去九。 順。
  6. 逆緣法
  7. 分別分
  8. 緣執取不相應法,執取不相應法非因緣生起——無因執取不相應一蘊,三蘊及心所生色生起……乃至……二蘊……乃至……無因結生剎那……乃至……(乃至無想有情)眼處緣眼識……乃至……身處緣身識,依處緣無因執取不相應諸蘊;疑相應、掉舉相應諸蘊及依處,緣疑相應、掉舉相應癡生起。
  9. 逆緣法
  10. 計算分 純粹
  11. 非因一,非所緣三,非增上九,非無間三,非等無間三,非相互三,非親依止三,非前生四,非後生九,非重複九,非業四,非異熟一,非食一,非根一,非禪一,非道一,非相應三,非不相應二,非無有三,非離去三。
  12. 順逆緣法
  13. 因緣,非所緣三,非增上九(如是應計算)。
  14. 逆順緣法
  15. 非因緣,所緣一……乃至……不離去一。
  16. 依止分 (依止分如緣分相同。)
  17. 相聚分 1-4. 順緣法等

  18. Parāmāsasampayuttaṃ dhammaṃ saṃsaṭṭho parāmāsasampayutto dhammo uppajjati hetupaccayā (saṃkhittaṃ).

Suddhaṃ

  1. Hetuyā dve (sabbattha dve), vipāke ekaṃ…pe… avigate dve. Nahetuyā ekaṃ, naadhipatiyā dve, napurejāte dve, napacchājāte dve, naāsevane dve, nakamme dve, navipāke dve, najhāne ekaṃ, namagge ekaṃ, navippayutte dve.

  2. Sampayuttavāro

(Evaṃ itare dve gaṇanāpi sampayuttavārāpi kātabbā.)

  1. Pañhāvāro

  2. Paccayānulomaṃ

  3. Vibhaṅgavāro

Hetupaccayo

  1. Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsasampayuttassa dhammassa hetupaccayena paccayo – parāmāsasampayuttā hetū sampayuttakānaṃ khandhānaṃ hetupaccayena paccayo. (Mūlaṃ kātabbaṃ) parāmāsasampayuttā hetū cittasamuṭṭhānānaṃ rūpānaṃ hetupaccayena paccayo. (Mūlaṃ kātabbaṃ) parāmāsasampayuttā hetū sampayuttakānaṃ khandhānaṃ cittasamuṭṭhānānañca rūpānaṃ hetupaccayena paccayo. (3)

Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa hetupaccayena paccayo – parāmāsavippayuttā hetū sampayuttakānaṃ khandhānaṃ cittasamuṭṭhānānañca rūpānaṃ hetupaccayena paccayo; paṭisandhikkhaṇe…pe…. (1)

Ārammaṇapaccayo

  1. Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsasampayuttassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo – rāgaṃ assādeti abhinandati, taṃ ārabbha parāmāsasampayutto rāgo uppajjati; parāmāsasampayutte khandhe assādeti abhinandati, taṃ ārabbha parāmāsasampayutto rāgo uppajjati. (1)

Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo – ariyā parāmāsasampayutte pahīne kilese paccavekkhanti, pubbe samudāciṇṇe kilese jānanti, parāmāsasampayutte khandhe aniccato…pe… vipassati, assādeti abhinandati, taṃ ārabbha parāmāsavippayutto rāgo…pe… vicikicchā…pe… uddhaccaṃ…pe… domanassaṃ uppajjati; cetopariyañāṇena parāmāsasampayuttacittasamaṅgissa cittaṃ jānāti, parāmāsasampayuttā khandhā cetopariyañāṇassa, pubbenivāsānussatiñāṇassa, yathākammūpagañāṇassa, anāgataṃsañāṇassa, āvajjanāya ārammaṇapaccayena paccayo. (2)

  1. 緣執取相應法,執取相應法相聚因緣生起(略)。 純粹
  2. 因二(一切二),異熟一……乃至……不離去二。非因一,非增上二,非前生二,非後生二,非重複二,非業二,非異熟二,非禪一,非道一,非不相應二。
  3. 相應分 (如是其他二種計算及相應分亦應作。)
  4. 問分
  5. 順緣法
  6. 分別分 因緣
  7. 執取相應法是執取相應法的因緣——執取相應因是相應諸蘊的因緣。(應作根本)執取相應因是心所生色的因緣。(應作根本)執取相應因是相應諸蘊及心所生色的因緣。(3) 執取不相應法是執取不相應法的因緣——執取不相應因是相應諸蘊及心所生色的因緣;結生剎那……乃至……。(1) 所緣緣
  8. 執取相應法是執取相應法的所緣緣——愉悅、歡喜貪慾,緣此執取相應貪慾生起;愉悅、歡喜執取相應諸蘊,緣此執取相應貪慾生起。(1) 執取相應法是執取不相應法的所緣緣——聖者省察已斷的執取相應煩惱,了知過去生起的煩惱,觀察執取相應諸蘊無常……乃至……觀察、愉悅、歡喜,緣此執取不相應貪慾……乃至……疑慮……乃至……掉舉……乃至……憂愁生起;以他心智知執取相應心者之心,執取相應諸蘊是他心智、宿住隨念智、業報智、未來分智、轉向的所緣緣。(2)

  9. Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo – dānaṃ…pe… sīlaṃ…pe… uposathakammaṃ katvā taṃ paccavekkhati, assādeti abhinandati, taṃ ārabbha parāmāsavippayutto rāgo…pe… vicikicchā…pe… uddhaccaṃ…pe… domanassaṃ uppajjati ; pubbe suciṇṇāni…pe… jhānā…pe… ariyā maggā vuṭṭhahitvā maggaṃ paccavekkhanti, phalaṃ…pe… nibbānaṃ…pe… nibbānaṃ gotrabhussa, vodānassa, maggassa, phalassa, āvajjanāya ārammaṇapaccayena paccayo; ariyā parāmāsavippayutte pahīne kilese…pe… vikkhambhite kilese…pe… pubbe…pe… cakkhuṃ…pe… vatthuṃ parāmāsavippayutte khandhe aniccato…pe… vipassati, assādeti abhinandati, taṃ ārabbha parāmāsavippayutto rāgo…pe… vicikicchā…pe… uddhaccaṃ…pe… domanassaṃ uppajjati; dibbena cakkhunā rūpaṃ passati, dibbāya sotadhātuyā saddaṃ suṇāti. Cetopariyañāṇena parāmāsavippayuttacittasamaṅgissa cittaṃ jānāti, ākāsānañcāyatanaṃ viññāṇañcāyatanassa…pe… ākiñcaññāyatanaṃ nevasaññānāsaññāyatanassa…pe… rūpāyatanaṃ cakkhuviññāṇassa…pe… phoṭṭhabbāyatanaṃ kāyaviññāṇassa…pe… parāmāsavippayuttā khandhā iddhividhañāṇassa, cetopariyañāṇassa, pubbenivāsānussatiñāṇassa, yathākammūpagañāṇassa, anāgataṃsañāṇassa, āvajjanāya ārammaṇapaccayena paccayo. (1)

Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsasampayuttassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo – dānaṃ…pe… sīlaṃ…pe… uposathakammaṃ…pe… pubbe…pe… jhānā…pe… cakkhuṃ…pe… vatthuṃ parāmāsavippayutte khandhe assādeti abhinandati. Taṃ ārabbha parāmāsasampayutto rāgo uppajjati. (2)

Adhipatipaccayo

  1. Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsasampayuttassa dhammassa adhipatipaccayena paccayo – ārammaṇādhipati, sahajātādhipati. Ārammaṇādhipati – rāgaṃ garuṃ katvā assādeti abhinandati, taṃ garuṃ katvā parāmāsasampayutto rāgo uppajjati, parāmāsasampayutte khandhe garuṃ katvā assādeti abhinandati, taṃ garuṃ katvā parāmāsasampayutto rāgo uppajjati. Sahajātādhipati – parāmāsasampayuttādhipati sampayuttakānaṃ khandhānaṃ adhipatipaccayena paccayo. (1)

Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa adhipatipaccayena paccayo – ārammaṇādhipati, sahajātādhipati. Ārammaṇādhipati – parāmāsasampayutte khandhe garuṃ katvā assādeti abhinandati, taṃ garuṃ katvā parāmāsavippayutto rāgo uppajjati. Sahajātādhipati – parāmāsasampayuttādhipati cittasamuṭṭhānānaṃ rūpānaṃ adhipatipaccayena paccayo. (2)

Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsasampayuttassa ca parāmāsavippayuttassa ca dhammassa adhipatipaccayena paccayo. Sahajātādhipati – parāmāsasampayuttādhipati sampayuttakānaṃ khandhānaṃ cittasamuṭṭhānānañca rūpānaṃ adhipatipaccayena paccayo. (3)

  1. 執取不相應法是執取不相應法的所緣緣——佈施……乃至……持戒……乃至……作布薩業后省察之,愉悅、歡喜,緣此執取不相應貪慾……乃至……疑慮……乃至……掉舉……乃至……憂愁生起;過去善行……乃至……禪那……乃至……聖者出定后省察道,省察果……乃至……涅槃……乃至……涅槃是種姓、凈化、道、果、轉向的所緣緣;聖者省察已斷的執取不相應煩惱……乃至……已鎮伏的煩惱……乃至……過去……乃至……眼……乃至……觀察執取不相應諸蘊及依處無常……乃至……觀察、愉悅、歡喜,緣此執取不相應貪慾……乃至……疑慮……乃至……掉舉……乃至……憂愁生起;以天眼見色,以天耳聞聲。以他心智知執取不相應心者之心,空無邊處是識無邊處的……乃至……無所有處是非想非非想處的……乃至……色處是眼識的……乃至……觸處是身識的……乃至……執取不相應諸蘊是神通智、他心智、宿住隨念智、業報智、未來分智、轉向的所緣緣。(1) 執取不相應法是執取相應法的所緣緣——佈施……乃至……持戒……乃至……布薩業……乃至……過去……乃至……禪那……乃至……眼……乃至……愉悅、歡喜執取不相應諸蘊及依處。緣此執取相應貪慾生起。(2) 增上緣
  2. 執取相應法是執取相應法的增上緣——所緣增上,俱生增上。所緣增上——重視貪慾而愉悅、歡喜,重視此而執取相應貪慾生起,重視執取相應諸蘊而愉悅、歡喜,重視此而執取相應貪慾生起。俱生增上——執取相應增上是相應諸蘊的增上緣。(1) 執取相應法是執取不相應法的增上緣——所緣增上,俱生增上。所緣增上——重視執取相應諸蘊而愉悅、歡喜,重視此而執取不相應貪慾生起。俱生增上——執取相應增上是心所生色的增上緣。(2) 執取相應法是執取相應法及執取不相應法的增上緣。俱生增上——執取相應增上是相應諸蘊及心所生色的增上緣。(3)

  3. Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa adhipatipaccayena paccayo – ārammaṇādhipati, sahajātādhipati. Ārammaṇādhipati – dānaṃ…pe… sīlaṃ…pe… uposathakammaṃ katvā taṃ garuṃ katvā paccavekkhati, assādeti abhinandati, taṃ garuṃ katvā parāmāsavippayutto rāgo uppajjati, pubbe…pe… jhānā…pe… ariyā maggā vuṭṭhahitvā maggaṃ garuṃ katvā…pe… phalaṃ…pe… nibbānaṃ…pe… nibbānaṃ gotrabhussa , vodānassa, maggassa, phalassa adhipatipaccayena paccayo; cakkhuṃ…pe… vatthuṃ parāmāsavippayutte khandhe garuṃ katvā assādeti abhinandati, taṃ garuṃ katvā parāmāsavippayutto rāgo uppajjati. Sahajātādhipati – parāmāsavippayuttādhipati sampayuttakānaṃ khandhānaṃ cittasamuṭṭhānānañca rūpānaṃ adhipatipaccayena paccayo. (1)

Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsasampayuttassa dhammassa adhipatipaccayena paccayo. Ārammaṇādhipati – dānaṃ…pe… sīlaṃ…pe… uposathakammaṃ katvā taṃ garuṃ katvā assādeti abhinandati, taṃ garuṃ katvā parāmāsasampayutto rāgo uppajjati, pubbe…pe… jhānā…pe… cakkhuṃ…pe… vatthuṃ parāmāsavippayutte khandhe garuṃ katvā assādeti abhinandati, taṃ garuṃ katvā parāmāsasampayutto rāgo uppajjati. (2)

Anantara-samanantarapaccayā

  1. Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsasampayuttassa dhammassa anantarapaccayena paccayo – purimā purimā parāmāsasampayuttā khandhā pacchimānaṃ pacchimānaṃ parāmāsasampayuttakānaṃ khandhānaṃ anantarapaccayena paccayo. (1)

Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa anantarapaccayena paccayo – parāmāsasampayuttā khandhā vuṭṭhānassa anantarapaccayena paccayo. (2)

  1. Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa anantarapaccayena paccayo – purimā purimā parāmāsavippayuttā khandhā pacchimānaṃ pacchimānaṃ parāmāsavippayuttānaṃ khandhānaṃ anantarapaccayena paccayo; anulomaṃ…pe… phalasamāpattiyā anantarapaccayena paccayo. (1)

Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsasampayuttassa dhammassa anantarapaccayena paccayo – āvajjanā parāmāsasampayuttakānaṃ khandhānaṃ anantarapaccayena paccayo… samanantarapaccayena paccayo. (2)

Sahajātapaccayādi

  1. Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsasampayuttassa dhammassa sahajātapaccayena paccayo… pañca… aññamaññapaccayena paccayo… dve… nissayapaccayena paccayo… satta.

Upanissayapaccayo

  1. 執取不相應法是執取不相應法的增上緣——所緣增上,俱生增上。所緣增上——佈施……乃至……持戒……乃至……作布薩業後重視而省察,愉悅、歡喜,重視此而執取不相應貪慾生起,過去……乃至……禪那……乃至……聖者出定後重視道……乃至……果……乃至……涅槃……乃至……涅槃是種姓、凈化、道、果的增上緣;眼……乃至……重視執取不相應諸蘊及依處而愉悅、歡喜,重視此而執取不相應貪慾生起。俱生增上——執取不相應增上是相應諸蘊及心所生色的增上緣。(1) 執取不相應法是執取相應法的增上緣。所緣增上——佈施……乃至……持戒……乃至……作布薩業後重視而愉悅、歡喜,重視此而執取相應貪慾生起,過去……乃至……禪那……乃至……眼……乃至……重視執取不相應諸蘊及依處而愉悅、歡喜,重視此而執取相應貪慾生起。(2) 無間-等無間緣
  2. 執取相應法是執取相應法的無間緣——前前執取相應諸蘊是後後執取相應諸蘊的無間緣。(1) 執取相應法是執取不相應法的無間緣——執取相應諸蘊是出定的無間緣。(2)
  3. 執取不相應法是執取不相應法的無間緣——前前執取不相應諸蘊是後後執取不相應諸蘊的無間緣;順序……乃至……是果定的無間緣。(1) 執取不相應法是執取相應法的無間緣——轉向是執取相應諸蘊的無間緣……是等無間緣。(2) 俱生緣等
  4. 執取相應法是執取相應法的俱生緣……五……相互緣……二……依止緣……七。 親依止緣

  5. Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsasampayuttassa dhammassa upanissayapaccayena paccayo – ārammaṇūpanissayo, anantarūpanissayo, pakatūpanissayo…pe…. Pakatūpanissayo – parāmāsasampayutto rāgo… moho… patthanā parāmāsasampayuttassa rāgassa… mohassa… patthanāya upanissayapaccayena paccayo. (1)

Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa upanissayapaccayena paccayo – ārammaṇūpanissayo, anantarūpanissayo, pakatūpanissayo…pe…. Pakatūpanissayo – parāmāsasampayuttaṃ rāgaṃ upanissāya dānaṃ deti…pe… samāpattiṃ uppādeti, mānaṃ jappeti; parāmāsasampayuttaṃ mohaṃ… patthanaṃ upanissāya dānaṃ deti…pe… samāpattiṃ uppādeti, mānaṃ jappeti, pāṇaṃ hanati…pe… saṅghaṃ bhindati; parāmāsasampayutto rāgo… moho… patthanā saddhāya …pe… paññāya, rāgassa… dosassa… mohassa… mānassa… patthanāya… kāyikassa sukhassa…pe… phalasamāpattiyā upanissayapaccayena paccayo. (2)

  1. Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa upanissayapaccayena paccayo – ārammaṇūpanissayo, anantarūpanissayo, pakatūpanissayo…pe…. Pakatūpanissayo – saddhaṃ upanissāya dānaṃ deti …pe… samāpattiṃ uppādeti, mānaṃ jappeti; sīlaṃ…pe… paññaṃ, rāgaṃ…pe… mānaṃ…pe… patthanaṃ upanissāya dānaṃ deti…pe… samāpattiṃ uppādeti, pāṇaṃ hanati…pe… saṅghaṃ bhindati; kāyikaṃ sukhaṃ…pe… senāsanaṃ upanissāya dānaṃ deti…pe… saṅghaṃ bhindati; saddhā…pe… paññā, rāgo…pe… māno… patthanā… kāyikaṃ sukhaṃ…pe… senāsanaṃ saddhāya…pe… paññāya, rāgassa…pe… mānassa… patthanāya… kāyikassa sukhassa…pe… phalasamāpattiyā upanissayapaccayena paccayo. (1)

Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsasampayuttassa dhammassa upanissayapaccayena paccayo – ārammaṇūpanissayo, anantarūpanissayo, pakatūpanissayo…pe…. Pakatūpanissayo – saddhaṃ upanissāya parāmāsasampayutto rāgo uppajjati; sīlaṃ…pe… senāsanaṃ upanissāya parāmāsasampayutto rāgo uppajjati; saddhā…pe… senāsanaṃ parāmāsasampayuttassa rāgassa…pe… patthanāya upanissayapaccayena paccayo. (2)

Purejātapaccayo

  1. Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa purejātapaccayena paccayo – ārammaṇapurejātaṃ, vatthupurejātaṃ. Ārammaṇapurejātaṃ – cakkhuṃ…pe… vatthuṃ aniccato…pe… vipassati, assādeti abhinandati, taṃ ārabbha parāmāsavippayutto rāgo…pe… vicikicchā…pe… uddhaccaṃ…pe… domanassaṃ uppajjati; dibbena cakkhunā rūpaṃ passati, dibbāya sotadhātuyā saddaṃ suṇāti. Rūpāyatanaṃ cakkhuviññāṇassa…pe… phoṭṭhabbāyatanaṃ kāyaviññāṇassa purejātapaccayena paccayo. Vatthupurejātaṃ – cakkhāyatanaṃ cakkhuviññāṇassa …pe… kāyāyatanaṃ kāyaviññāṇassa…pe… vatthu parāmāsavippayuttānaṃ khandhānaṃ purejātapaccayena paccayo. (1)

Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsasampayuttassa dhammassa purejātapaccayena paccayo – ārammaṇapurejātaṃ, vatthupurejātaṃ. Ārammaṇapurejātaṃ – cakkhuṃ…pe… vatthuṃ assādeti abhinandati, taṃ ārabbha parāmāsasampayutto rāgo uppajjati. Vatthupurejātaṃ – vatthu parāmāsasampayuttakānaṃ khandhānaṃ purejātapaccayena paccayo. (2)

Pacchājātāsevanapaccayā

  1. 執取相應法是執取相應法的親依止緣——所緣親依止,無間親依止,自然親依止……乃至……。自然親依止——執取相應貪慾……癡……希求是執取相應貪慾……癡……希求的親依止緣。(1) 執取相應法是執取不相應法的親依止緣——所緣親依止,無間親依止,自然親依止……乃至……。自然親依止——依止執取相應貪慾而佈施……乃至……生起定,生起慢;依止執取相應癡……希求而佈施……乃至……生起定,生起慢,殺生……乃至……分裂僧團;執取相應貪慾……癡……希求是信……乃至……慧,貪慾……嗔恚……癡……慢……希求……身樂……乃至……果定的親依止緣。(2)
  2. 執取不相應法是執取不相應法的親依止緣——所緣親依止,無間親依止,自然親依止……乃至……。自然親依止——依止信而佈施……乃至……生起定,生起慢;依止戒……乃至……慧,貪慾……乃至……慢……乃至……希求而佈施……乃至……生起定,殺生……乃至……分裂僧團;依止身樂……乃至……住處而佈施……乃至……分裂僧團;信……乃至……慧,貪慾……乃至……慢……希求……身樂……乃至……住處是信……乃至……慧,貪慾……乃至……慢……希求……身樂……乃至……果定的親依止緣。(1) 執取不相應法是執取相應法的親依止緣——所緣親依止,無間親依止,自然親依止……乃至……。自然親依止——依止信而執取相應貪慾生起;依止戒……乃至……住處而執取相應貪慾生起;信……乃至……住處是執取相應貪慾……乃至……希求的親依止緣。(2) 前生緣
  3. 執取不相應法是執取不相應法的前生緣——所緣前生,依處前生。所緣前生——觀察眼……乃至……依處無常……乃至……,愉悅、歡喜,緣此執取不相應貪慾……乃至……疑慮……乃至……掉舉……乃至……憂愁生起;以天眼見色,以天耳聞聲。色處是眼識的……乃至……觸處是身識的前生緣。依處前生——眼處是眼識的……乃至……身處是身識的……乃至……依處是執取不相應諸蘊的前生緣。(1) 執取不相應法是執取相應法的前生緣——所緣前生,依處前生。所緣前生——愉悅、歡喜眼……乃至……依處,緣此執取相應貪慾生起。依處前生——依處是執取相應諸蘊的前生緣。(2) 後生-重複緣

  4. Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa pacchājātapaccayena paccayo (saṃkhittaṃ). (1)

Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa pacchājātapaccayena paccayo (saṃkhittaṃ). (1)

Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsasampayuttassa dhammassa āsevanapaccayena paccayo… dve.

Kammapaccayādi

  1. Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsasampayuttassa dhammassa kammapaccayena paccayo – parāmāsasampayuttā cetanā sampayuttakānaṃ khandhānaṃ kammapaccayena paccayo. (1)

Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa kammapaccayena paccayo – sahajātā, nānākkhaṇikā. Sahajātā – parāmāsasampayuttā cetanā cittasamuṭṭhānānaṃ rūpānaṃ kammapaccayena paccayo. Nānākkhaṇikā – parāmāsasampayuttā cetanā vipākānaṃ khandhānaṃ kaṭattā ca rūpānaṃ kammapaccayena paccayo. (Mūlaṃ kātabbaṃ) parāmāsasampayuttā cetanā sampayuttakānaṃ khandhānaṃ cittasamuṭṭhānānañca rūpānaṃ kammapaccayena paccayo. (3)

Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa kammapaccayena paccayo – sahajātā, nānākkhaṇikā. Sahajātā – parāmāsavippayuttā cetanā sampayuttakānaṃ khandhānaṃ cittasamuṭṭhānānañca rūpānaṃ kammapaccayena paccayo; paṭisandhikkhaṇe…pe…. Nānākkhaṇikā – parāmāsavippayuttā cetanā vipākānaṃ khandhānaṃ kaṭattā ca rūpānaṃ kammapaccayena paccayo. (1)

Vipākapaccayena paccayo… ekaṃ, āhārapaccayena paccayo… cattāri, indriyapaccayena paccayo… cattāri, jhānapaccayena paccayo… cattāri, maggapaccayena paccayo… cattāri, sampayuttapaccayena paccayo… dve.

Vippayuttapaccayo

  1. Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa vippayuttapaccayena paccayo – sahajātaṃ, pacchājātaṃ (saṃkhittaṃ). (1)

Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa vippayuttapaccayena paccayo – sahajātaṃ, purejātaṃ, pacchājātaṃ (saṃkhittaṃ). (1)

Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsasampayuttassa dhammassa vippayuttapaccayena paccayo. Purejātaṃ – vatthu parāmāsampayuttakānaṃ khandhānaṃ vippayuttapaccayena paccayo. (1)

Atthipaccayo

  1. Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsasampayuttassa dhammassa atthipaccayena paccayo – parāmāsasampayutto eko khandho tiṇṇannaṃ khandhānaṃ atthipaccayena paccayo…pe… dve khandhā…pe…. (1)

Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa atthipaccayena paccayo – parāmāsasampayuttā khandhā cittasamuṭṭhānānaṃ rūpānaṃ atthipaccayena paccayo. (Mūlaṃ kātabbaṃ.) (2)

Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsasampayuttassa ca parāmāsavippayuttassa ca dhammassa atthipaccayena paccayo – parāmāsasampayutto eko khandho tiṇṇannaṃ khandhānaṃ cittasamuṭṭhānānañca rūpānaṃ atthipaccayena paccayo…pe… dve khandhā…pe…. (3)

  1. Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa atthipaccayena paccayo – sahajātaṃ, purejātaṃ, pacchājātaṃ, āhāraṃ, indriyaṃ (saṃkhittaṃ). (1)

Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsasampayuttassa dhammassa atthipaccayena paccayo. Purejātaṃ – cakkhuṃ…pe… vatthuṃ assādeti abhinandati, taṃ ārabbha parāmāsasampayutto rāgo uppajjati, vatthu parāmāsasampayuttakānaṃ khandhānaṃ atthipaccayena paccayo. (2)

  1. 執取相應法是執取不相應法的後生緣(略)。(1) 執取不相應法是執取不相應法的後生緣(略)。(1) 執取相應法是執取相應法的重複緣……二。 業緣等
  2. 執取相應法是執取相應法的業緣——執取相應思是相應諸蘊的業緣。(1) 執取相應法是執取不相應法的業緣——俱生,異時。俱生——執取相應思是心所生色的業緣。異時——執取相應思是異熟諸蘊及所造色的業緣。(應作根本)執取相應思是相應諸蘊及心所生色的業緣。(3) 執取不相應法是執取不相應法的業緣——俱生,異時。俱生——執取不相應思是相應諸蘊及心所生色的業緣;結生剎那……乃至……。異時——執取不相應思是異熟諸蘊及所造色的業緣。(1) 異熟緣……一,食緣……四,根緣……四,禪那緣……四,道緣……四,相應緣……二。 不相應緣
  3. 執取相應法是執取不相應法的不相應緣——俱生,後生(略)。(1) 執取不相應法是執取不相應法的不相應緣——俱生,前生,後生(略)。(1) 執取不相應法是執取相應法的不相應緣。前生——依處是執取相應諸蘊的不相應緣。(1) 有緣
  4. 執取相應法是執取相應法的有緣——執取相應一蘊是三蘊的有緣……乃至……二蘊……乃至……。(1) 執取相應法是執取不相應法的有緣——執取相應諸蘊是心所生色的有緣。(應作根本。)(2) 執取相應法是執取相應法及執取不相應法的有緣——執取相應一蘊是三蘊及心所生色的有緣……乃至……二蘊……乃至……。(3)
  5. 執取不相應法是執取不相應法的有緣——俱生,前生,後生,食,根(略)。(1) 執取不相應法是執取相應法的有緣。前生——愉悅、歡喜眼……乃至……依處,緣此執取相應貪慾生起,依處是執取相應諸蘊的有緣。(2)

  6. Parāmāsasampayutto ca parāmāsavippayutto ca dhammā parāmāsasampayuttassa dhammassa atthipaccayena paccayo – sahajātaṃ, purejātaṃ. Sahajāto – parāmāsasampayutto eko khandho ca vatthu ca tiṇṇannaṃ khandhānaṃ atthipaccayena paccayo…pe… dve khandhā ca…pe…. (1)

Parāmāsasampayutto ca parāmāsavippayutto ca dhammā parāmāsavippayuttassa dhammassa atthipaccayena paccayo – sahajātaṃ, pacchājātaṃ, āhāraṃ, indriyaṃ. Sahajātā – parāmāsasampayuttā khandhā ca mahābhūtā ca cittasamuṭṭhānānaṃ rūpānaṃ atthipaccayena paccayo. Pacchājātā – parāmāsasampayuttā khandhā ca kabaḷīkāro āhāro ca imassa kāyassa atthipaccayena paccayo. Pacchājātā – parāmāsasampayuttā khandhā ca rūpajīvitindriyañca kaṭattārūpānaṃ atthipaccayena paccayo. (2)

  1. Paccayānulomaṃ

  2. Saṅkhyāvāro

Suddhaṃ

  1. Hetuyā cattāri, ārammaṇe cattāri, adhipatiyā pañca, anantare cattāri, samanantare cattāri, sahajāte pañca, aññamaññe dve, nissaye satta, upanissaye cattāri, purejāte dve, pacchājāte dve, āsevane dve, kamme cattāri, vipāke ekaṃ, āhāre cattāri, indriye cattāri, jhāne cattāri, magge cattāri, sampayutte dve, vippayutte tīṇi, atthiyā satta, natthiyā cattāri, vigate cattāri, avigate satta.

Anulomaṃ.

Paccanīyuddhāro

  1. Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsasampayuttassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo… sahajātapaccayena paccayo… upanissayapaccayena paccayo. (1)

Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo… sahajātapaccayena paccayo… upanissayapaccayena paccayo… pacchājātapaccayena paccayo… kammapaccayena paccayo. (2)

Parāmāsasampayutto dhammo parāmāsasampayuttassa ca parāmāsavippayuttassa ca dhammassa sahajātapaccayena paccayo. (3)

  1. Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsavippayuttassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo… sahajātapaccayena paccayo… upanissayapaccayena paccayo… purejātapaccayena paccayo… pacchājātapaccayena paccayo… kammapaccayena paccayo… āhārapaccayena paccayo… indriyapaccayena paccayo. (1)

Parāmāsavippayutto dhammo parāmāsasampayuttassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo… upanissayapaccayena paccayo… purejātapaccayena paccayo. (2)

Parāmāsasampayutto ca parāmāsavippayutto ca dhammā parāmāsasampayuttassa dhammassa sahajātaṃ, purejātaṃ. (1)

Parāmāsasampayutto ca parāmāsavippayutto ca dhammā parāmāsavippayuttassa dhammassa sahajātaṃ, pacchājātaṃ, āhāraṃ, indriyaṃ. (2)

  1. Paccayapaccanīyaṃ

  2. Saṅkhyāvāro

Suddhaṃ

  1. Nahetuyā satta, naārammaṇe satta, naadhipatiyā satta, naanantare satta, nasamanantare satta, nasahajāte pañca, naaññamaññe pañca, nanissaye pañca, naupanissaye satta, napurejāte cha, napacchājāte satta (sabbattha satta), namagge satta, nasampayutte pañca, navippayutte cattāri, noatthiyā cattāri, nonatthiyā satta, novigate satta, noavigate cattāri.

  2. Paccayānulomapaccanīyaṃ

Hetudukaṃ

  1. 執取相應法和執取不相應法是執取相應法的有緣——俱生,前生。俱生——執取相應一蘊和依處是三蘊的有緣……乃至……二蘊……乃至……。(1) 執取相應法和執取不相應法是執取不相應法的有緣——俱生,後生,食,根。俱生——執取相應諸蘊和四大是心所生色的有緣。後生——執取相應諸蘊和粗食是此身的有緣。後生——執取相應諸蘊和色生根的有緣。(2) 緣的順次 數量的分類 純凈
  2. 因緣四,所緣四,增上緣五,無間四,等無間四,俱生五,相互二,依止七,親依止四,前生二,後生二,重複二,業四,異熟一,食四,根四,禪那四,道四,相應二,不相應三,有七,無四,滅四,非滅七。 順次。 緣的反向引導
  3. 執取相應法是執取相應法的所緣緣……是俱生緣……是親依止緣。(1) 執取相應法是執取不相應法的所緣緣……是俱生緣……是親依止緣……是後生緣……是業緣。(2) 執取相應法是執取相應法及執取不相應法的俱生緣。(3)
  4. 執取不相應法是執取不相應法的所緣緣……是俱生緣……是親依止緣……是前生緣……是後生緣……是業緣……是食緣……是根緣。(1) 執取不相應法是執取相應法的所緣緣……是親依止緣……是前生緣。(2) 執取相應法和執取不相應法是執取相應法的俱生、前生。(1) 執取相應法和執取不相應法是執取不相應法的俱生、後生、食、根。(2) 緣的反向引導 數量的分類 純凈
  5. 無因七,無所緣七,無增上緣七,無無間七,無等無間七,無俱生五,無相互五,無依止五,無親依止七,無前生六,無後生七(所有七),無道七,無相應五,無不相應四,無有四,無滅七,無非滅四。 緣的順次反向引導 因緣的種類

  6. Hetupaccayā naārammaṇe cattāri, naadhipatiyā cattāri, naanantare cattāri, nasamanantare cattāri, naaññamaññe dve, naupanissaye cattāri (sabbattha cattāri), namagge cattāri, nasampayutte dve, navippayutte dve, nonatthiyā cattāri, novigate cattāri.

  7. Paccayapaccanīyānulomaṃ

  8. Nahetupaccayā ārammaṇe cattāri, adhipatiyā pañca (anulomamātikā kātabbā)…pe… avigate satta.

Parāmāsasampayuttadukaṃ niṭṭhitaṃ.

  1. Parāmāsaparāmaṭṭhadukaṃ

  2. Paṭiccavāro

  3. Paccayānulomaṃ

  4. Vibhaṅgavāro

Hetupaccayo

  1. Parāmāsañceva parāmaṭṭhañca dhammaṃ paṭicca parāmaṭṭho ceva no ca parāmāso dhammo uppajjati hetupaccayā – parāmāsaṃ paṭicca sampayuttakā khandhā cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ. (1)

Parāmaṭṭhañceva no ca parāmāsaṃ dhammaṃ paṭicca parāmaṭṭho ceva no ca parāmāso dhammo uppajjati hetupaccayā – parāmaṭṭhañceva no ca parāmāsaṃ ekaṃ khandhaṃ paṭicca tayo khandhā cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ…pe… dve khandhe…pe… paṭisandhikkhaṇe…pe… (yāva ajjhattikā mahābhūtā). (1)

Parāmaṭṭhañceva no ca parāmāsaṃ dhammaṃ paṭicca parāmāso ceva parāmaṭṭho ca dhammo uppajjati hetupaccayā – parāmaṭṭhe ceva no ca parāmāse khandhe paṭicca parāmāso. (2)

Parāmaṭṭhañceva no ca parāmāsaṃ dhammaṃ paṭicca parāmāso ceva parāmaṭṭho ca parāmaṭṭho ceva no ca parāmāso ca dhammā uppajjanti hetupaccayā – parāmaṭṭhañceva no ca parāmāsaṃ ekaṃ khandhaṃ paṭicca tayo khandhā parāmāso ca cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ…pe… dve khandhe…pe…. (3)

Parāmāsañceva parāmaṭṭhañca parāmaṭṭhañceva no ca parāmāsañca dhammaṃ paṭicca parāmaṭṭho ceva no ca parāmāso dhammo uppajjati hetupaccayā – parāmaṭṭhañceva no ca parāmāsaṃ ekaṃ khandhañca parāmāsañca paṭicca tayo khandhā cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ…pe… dve khandhe ca…pe… (saṃkhittaṃ).

2-6. Sahajāta-paccaya-nissaya-saṃsaṭṭha-sampayuttavāro

(Sabbe vārā yathā parāmāsadukaṃ evaṃ kātabbaṃ ninnānākaraṇaṃ.)

  1. Pañhāvāro

  2. Paccayānulomaṃ

  3. Vibhaṅgavāro

Hetupaccayo

  1. Parāmaṭṭho ceva no ca parāmāso dhammo parāmaṭṭhassa ceva no ca parāmāsassa dhammassa hetupaccayena paccayo – parāmaṭṭhā ceva no ca parāmāsā hetū sampayuttakānaṃ khandhānaṃ cittasamuṭṭhānānañca rūpānaṃ hetupaccayena paccayo; paṭisandhikkhaṇe…pe…. (1)

Parāmaṭṭho ceva no ca parāmāso dhammo parāmāsassa ceva parāmaṭṭhassa ca dhammassa hetupaccayena paccayo – parāmaṭṭhā ceva no ca parāmāsā hetū parāmāsassa hetupaccayena paccayo. (2)

Parāmaṭṭho ceva no ca parāmāso dhammo parāmāsassa ceva parāmaṭṭhassa ca parāmaṭṭhassa ceva no ca parāmāsassa ca dhammassa hetupaccayena paccayo – parāmaṭṭhā ceva no ca parāmāsā hetū sampayuttakānaṃ khandhānaṃ parāmāsassa ca cittasamuṭṭhānānañca rūpānaṃ hetupaccayena paccayo. (3)

Ārammaṇapaccayo

  1. Parāmāso ceva parāmaṭṭho ca dhammo parāmāsassa ceva parāmaṭṭhassa ca dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo… tīṇi (ārabbha kātabbāni parāmāsadukasadisaṃ).

  2. 因緣不在所緣四,不在增上緣四,不在無間四,不在等無間四,不在相互二,不在親依止四(所有都是四),不在道四,不在相應二,不在不相應二,不在有四,不在滅四。

  3. 緣的反向引導
  4. 無因緣在所緣四,在增上緣五(順次的表格應作根本)……乃至……非滅七。 執取相應法和執取不相應法的二重已完。
  5. 執取與執取二重 依緣分類 分類的細分 因緣
  6. 執取和執取法依賴於因緣而生——執取法依賴於相應諸蘊及心所生色。(1) 執取和執取法不依賴於因緣而生——執取法依賴於一個蘊,依賴於三蘊及心所生色……乃至……二蘊……乃至……在結生剎那……乃至……(直到內在的四大)。(1) 執取和執取法不依賴於因緣而生——執取法和執取法依賴於因緣而生——執取法依賴於不依賴於執取法的蘊。(2) 執取和執取法不依賴於因緣而生——執取法和執取法以及執取法不依賴於執取法的法依賴於因緣而生——執取法依賴於一個蘊,依賴於三蘊及心所生色……乃至……二蘊……乃至……。(3) 執取和執取法及執取法不依賴於執取法而生——執取法依賴於一個蘊及執取法依賴於三蘊及心所生色……乃至……二蘊及……乃至……(略)。 2-6. 俱生緣、依止緣、聚合緣、相應法的分類 (所有的分類應如同執取二重一樣進行根本的分類。) 問題分類 依緣分類 分類的細分 因緣
  7. 執取法和執取法不依賴於執取法的法和執取法不依賴於執取法的法的因緣而生——執取法和執取法依賴於相應諸蘊及心所生色的因緣;在結生剎那……乃至……。(1) 執取法和執取法不依賴於執取法的法和執取法的因緣而生——執取法和執取法的因緣依賴於執取法的因緣。(2) 執取法和執取法不依賴於執取法的法和執取法的因緣而生——執取法和執取法的因緣依賴於相應諸蘊及心所生色的因緣。(3) 所緣緣
  8. 執取法和執取法依賴於執取法和執取法的所緣緣……三(應作根本的分類)。

  9. Parāmaṭṭho ceva no ca parāmāso dhammo parāmaṭṭhassa ceva no ca parāmāsassa dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo – dānaṃ…pe… sīlaṃ…pe… uposathakammaṃ katvā taṃ paccavekkhati, assādeti abhinandati, taṃ ārabbha rāgo…pe… vicikicchā, uddhaccaṃ, domanassaṃ uppajjati, pubbe…pe… jhānā…pe… ariyā gotrabhuṃ paccavekkhanti, vodānaṃ paccavekkhanti, pahīne kilese…pe… vikkhambhite kilese…pe… pubbe…pe… cakkhuṃ…pe… vatthuṃ parāmaṭṭhe ceva no ca parāmāse khandhe aniccato…pe… domanassaṃ uppajjati. Dibbena cakkhunā rūpaṃ passati (yāva āvajjanā sabbaṃ kātabbaṃ). (1)

Parāmaṭṭho ceva no ca parāmāso dhammo parāmāsassa ceva parāmaṭṭhassa ca dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo – dānaṃ…pe… sīlaṃ…pe… uposathakammaṃ…pe… pubbe…pe… jhānā…pe… cakkhuṃ…pe… vatthuṃ parāmaṭṭhe ceva no ca parāmāse khandhe assādeti abhinandati, taṃ ārabbha diṭṭhi uppajjati. (2)

Parāmaṭṭho ceva no ca parāmāso dhammo parāmāsassa ceva parāmaṭṭhassa ca parāmaṭṭhassa ceva no ca parāmāsassa ca dhammassa ārammaṇapaccayena paccayo – dānaṃ…pe… sīlaṃ…pe… uposathakammaṃ…pe… pubbe…pe… jhānā…pe… cakkhuṃ…pe… vatthuṃ parāmaṭṭhe ceva no ca parāmāse khandhe assādeti abhinandati, taṃ ārabbha parāmāso ca sampayuttakā ca khandhā uppajjanti. (3)

(Evaṃ itarepi tīṇi ārabbha kātabbāni. Imaṃ dukaṃ parāmāsadukasadisaṃ. Lokuttaraṃ yahiṃ na labbhati tahiṃ na kātabbaṃ.)

Parāmāsaparāmaṭṭhadukaṃ niṭṭhitaṃ.

  1. Parāmāsavippayuttaparāmaṭṭhadukaṃ

  2. Paṭiccavāro

  3. Paccayānulomaṃ

  4. Vibhaṅgavāro

Hetupaccayo

  1. 執取法和執取法不依賴於執取法的法和執取法不依賴於執取法的法的所緣緣——佈施……乃至……持戒……乃至……作布薩業后省察之,愉悅、歡喜,緣此貪慾……乃至……疑慮、掉舉、憂愁生起,過去……乃至……禪那……乃至……聖者省察種姓,省察凈化,已斷的煩惱……乃至……已鎮伏的煩惱……乃至……過去……乃至……眼……乃至……觀察執取法和執取法不依賴於執取法的蘊及依處無常……乃至……憂愁生起。以天眼見色(直到轉向都應作)。(1) 執取法和執取法不依賴於執取法的法和執取法的所緣緣——佈施……乃至……持戒……乃至……布薩業……乃至……過去……乃至……禪那……乃至……眼……乃至……愉悅、歡喜執取法和執取法不依賴於執取法的蘊及依處,緣此邪見生起。(2) 執取法和執取法不依賴於執取法的法和執取法及執取法不依賴於執取法的法的所緣緣——佈施……乃至……持戒……乃至……布薩業……乃至……過去……乃至……禪那……乃至……眼……乃至……愉悅、歡喜執取法和執取法不依賴於執取法的蘊及依處,緣此執取法和相應諸蘊生起。(3) (如是其他三種也應作根本的分類。此二重與執取二重相同。出世間法在不適用之處不應作。) 執取與執取二重已完。
  2. 執取不相應與執取二重
  3. 依緣分類
  4. 分類的細分 因緣

  5. Parāmāsavippayuttaṃ parāmaṭṭhaṃ dhammaṃ paṭicca parāmāsavippayutto parāmaṭṭho dhammo uppajjati hetupaccayā – parāmāsavippayuttaṃ parāmaṭṭhaṃ ekaṃ khandhaṃ paṭicca tayo khandhā cittasamuṭṭhānañca rūpaṃ…pe… dve khandhe…pe….

Parāmāsavippayuttaṃ aparāmaṭṭhaṃ dhammaṃ paṭicca parāmāsavippayutto aparāmaṭṭho dhammo uppajjati hetupaccayā (saṃkhittaṃ).

(Yathā cūḷantaraduke lokiyadukaṃ evaṃ kātabbaṃ ninnānākaraṇaṃ.)

Parāmāsavippayuttaparāmaṭṭhadukaṃ niṭṭhitaṃ.

Parāmāsagocchakaṃ niṭṭhitaṃ.

  1. 執取不相應執取法依賴於因緣而生執取不相應執取法——執取不相應執取法依賴於一蘊,依賴於三蘊及心所生色……乃至……二蘊……乃至……。 執取不相應非執取法依賴於因緣而生執取不相應非執取法(略)。 (應如小品中的世間二重一樣進行根本的分類。) 執取不相應與執取二重已完。 執取品已完。