B0102050213lokavaggo(世間品)

  1. Lokavaggo

167.

Hīnaṃ dhammaṃ na seveyya, pamādena na saṃvase;

Micchādiṭṭhiṃ na seveyya, na siyā lokavaḍḍhano.

168.

Uttiṭṭhe nappamajjeyya, dhammaṃ sucaritaṃ care;

Dhammacārī sukhaṃ seti, asmiṃ loke paramhi ca.

169.

Dhammaṃ care sucaritaṃ, na naṃ duccaritaṃ care;

Dhammacārī sukhaṃ seti, asmiṃ loke paramhi ca.

170.

Yathā pubbuḷakaṃ [pubbuḷakaṃ (sī. pī.)] passe, yathā passe marīcikaṃ;

Evaṃ lokaṃ avekkhantaṃ, maccurājā na passati.

171.

Etha passathimaṃ lokaṃ, cittaṃ rājarathūpamaṃ;

Yattha bālā visīdanti, natthi saṅgo vijānataṃ.

172.

Yo ca pubbe pamajjitvā, pacchā so nappamajjati;

Somaṃ lokaṃ pabhāseti, abbhā muttova candimā.

173.

Yassa pāpaṃ kataṃ kammaṃ, kusalena pidhīyati [pitīyati (sī. syā. pī.)];

Somaṃ lokaṃ pabhāseti, abbhā muttova candimā.

174.

Andhabhūto [andhībhūto (ka.)] ayaṃ loko, tanukettha vipassati;

Sakuṇo jālamuttova, appo saggāya gacchati.

175.

Haṃsādiccapathe yanti, ākāse yanti iddhiyā;

Nīyanti dhīrā lokamhā, jetvā māraṃ savāhiniṃ [savāhanaṃ (syā. ka.)].

176.

Ekaṃ dhammaṃ atītassa, musāvādissa jantuno;

Vitiṇṇaparalokassa, natthi pāpaṃ akāriyaṃ.

177.

Na ve kadariyā devalokaṃ vajanti, bālā have nappasaṃsanti dānaṃ;

Dhīro ca dānaṃ anumodamāno, teneva so hoti sukhī parattha.

  1. 世間品 167. 莫從事卑劣法,勿與放逸同居; 莫親近邪見人,莫增長世俗事。 168. 奮起莫放逸,依循正當法; 正法行者得安樂,此世他世皆如是。 169. 當行正當法,不可行邪法; 正法行者得安樂,此世他世皆如是。 170. 如觀看水泡,如觀看蜃景; 如是觀察世間者,死王不得見其人。 171. 來看這世間,裝飾如王車; 愚人陷溺處,智者無繫縛。 172. 若人先放逸,後來不放逸; 彼照耀此世,如月出云間。 173. 若人作惡業,善業得遮蔽; 彼照耀此世,如月出云間。 174. 此世多盲闇,能見者甚少; 如鳥脫羅網,極少昇天者。 175. 天鵝飛太陽道,神通者游虛空; 智者勝魔軍,超脫於世間。 176. 違背一正法,說誑語之人, 已舍他世者,無惡而不作。 177. 慳吝不生天,愚者不讚施; 智者隨喜施,他世得安樂。

178.

Pathabyā ekarajjena, saggassa gamanena vā;

Sabbalokādhipaccena, sotāpattiphalaṃ varaṃ.

Lokavaggo terasamo niṭṭhito.

178. 統治一地之王權,或往生於天界中; 縱得統攝世間權,不如預流果殊勝。 第十三世間品終 provided by EasyChat