B0102030310gandhabbakāyasaṃyuttaṃ(乾闥婆相應經)c3.5s t

  1. Gandhabbakāyasaṃyuttaṃ

  2. Suddhikasuttaṃ

  3. Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme …pe… bhagavā etadavoca – 『『gandhabbakāyike vo, bhikkhave, deve desessāmi. Taṃ suṇātha. Katamā ca, bhikkhave, gandhabbakāyikā devā? Santi, bhikkhave, mūlagandhe adhivatthā devā. Santi, bhikkhave, sāragandhe adhivatthā devā. Santi, bhikkhave, pheggugandhe adhivatthā devā. Santi, bhikkhave, tacagandhe adhivatthā devā. Santi, bhikkhave, papaṭikagandhe adhivatthā devā. Santi, bhikkhave, pattagandhe adhivatthā devā. Santi, bhikkhave, pupphagandhe adhivatthā devā. Santi, bhikkhave, phalagandhe adhivatthā devā. Santi, bhikkhave, rasagandhe adhivatthā devā. Santi, bhikkhave, gandhagandhe adhivatthā devā. Ime vuccanti, bhikkhave, gandhabbakāyikā devā』』ti. Paṭhamaṃ.

  4. Sucaritasuttaṃ

  5. Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – 『『ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yena midhekacco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā gandhabbakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī』』ti? 『『Idha, bhikkhu, ekacco kāyena sucaritaṃ carati, vācāya sucaritaṃ carati, manasā sucaritaṃ carati. Tassa sutaṃ hoti – 『gandhabbakāyikā devā dīghāyukā vaṇṇavanto sukhabahulā』ti. Tassa evaṃ hoti – 『aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā gandhabbakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya』nti. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā gandhabbakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Ayaṃ kho, bhikkhu , hetu, ayaṃ paccayo, yena midhekacco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā gandhabbakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī』』ti. Dutiyaṃ.

  6. Mūlagandhadātāsuttaṃ

我來為您將巴利文翻譯成藏文。以下是完整的藏文譯文: ༡༠. དྲི་ཟའི་རིས་ཀྱི་ལྷ་རྣམས་ཀྱི་ཡང་དག་པར་སྦྱོར་བ། ༡. རྣམ་དག་གི་མདོ། དུས་གཅིག་ན། བཅོམ་ལྡན་འདས་མཉན་ཡོད་ན་རྒྱལ་བུ་རྒྱལ་བྱེད་ཀྱི་ཚལ་མགོན་མེད་ཟས་སྦྱིན་གྱི་ཀུན་དགའ་ར་བ་ན་བཞུགས་སོ། །དེ་ནས་བཅོམ་ལྡན་འདས་ཀྱིས་འདི་སྐད་ཅེས་བཀའ་སྩལ་ཏོ། །དགེ་སློང་དག་ང་ཡིས་ཁྱེད་ཚོར་དྲི་ཟའི་རིས་ཀྱི་ལྷ་རྣམས་བསྟན་པར་བྱའོ། །དེ་ཉོན་ཅིག །དགེ་སློང་དག་དྲི་ཟའི་རིས་ཀྱི་ལྷ་གང་དག་ཡིན་ཞེ་ན། དགེ་སློང་དག་རྩ་བའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་ཡོད་དོ། །དགེ་སློང་དག་སྙིང་པོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་ཡོད་དོ། །དགེ་སློང་དག་ཤུན་ལྤགས་ཀྱི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་ཡོད་དོ། །དགེ་སློང་དག་པགས་པའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་ཡོད་དོ། །དགེ་སློང་དག་ཤུན་ལྤགས་ཕྲ་མོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་ཡོད་དོ། །དགེ་སློང་དག་ལོ་མའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་ཡོད་དོ། །དགེ་སློང་དག་མེ་ཏོག་གི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་ཡོད་དོ། །དགེ་སློང་དག་འབྲས་བུའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་ཡོད་དོ། །དགེ་སློང་དག་བཅུད་ཀྱི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་ཡོད་དོ། །དགེ་སློང་དག་དྲི་ཞིམ་པོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་ཡོད་དོ། །དགེ་སློང་དག་འདི་དག་ནི་དྲི་ཟའི་རིས་ཀྱི་ལྷ་རྣམས་ཞེས་བྱའོ། །དང་པོའོ། ༢. ལེགས་སྤྱོད་ཀྱི་མདོ། མཉན་ཡོད་ཀྱི་གླེང་གཞི། དགེ་སློང་དེ་ཕྱོགས་གཅིག་ཏུ་འཁོད་ནས་བཅོམ་ལྡན་འདས་ལ་འདི་སྐད་ཅེས་གསོལ་ཏོ། །བཙུན་པ་གང་གི་རྒྱུ་གང་གི་རྐྱེན་གྱིས་འདི་ན་ལ་ལ་ཞིག་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་དྲི་ཟའི་རིས་ཀྱི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེ་བར་འགྱུར། དགེ་སློང་འདི་ན་ལ་ལ་ཞིག་ལུས་ཀྱིས་ལེགས་པར་སྤྱོད་དོ། །ངག་གིས་ལེགས་པར་སྤྱོད་དོ། །ཡིད་ཀྱིས་ལེགས་པར་སྤྱོད་དོ། །དེས་དྲི་ཟའི་རིས་ཀྱི་ལྷ་རྣམས་ནི་ཚེ་རིང་བ་དང་། མདངས་བཟང་བ་དང་། བདེ་བ་མང་བ་ཡིན་ནོ་ཞེས་ཐོས་སོ། །དེས་འདི་སྙམ་དུ་ཀྱེ་མ་བདག་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་དྲི་ཟའི་རིས་ཀྱི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེ་བར་གྱུར་ཅིག་སྙམདེ་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་དྲི་ཟའི་རིས་ཀྱི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེའོ། །དགེ་སློང་དག་འདི་ནི་རྒྱུ་ཡིན་ནོ། །འདི་ནི་རྐྱེན་ཡིན་ཏེ། གང་གིས་འདི་ན་ལ་ལ་ཞིག་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་དྲི་ཟའི་རིས་ཀྱི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེ་བར་འགྱུར་བའོ། །གཉིས་པའོ། ༣. རྩ་བའི་དྲི་སྦྱིན་པ་པོའི་མདོ།

  1. Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – 『『ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yena midhekacco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā mūlagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī』』ti ? 『『Idha, bhikkhu, ekacco kāyena sucaritaṃ carati, vācāya sucaritaṃ carati, manasā sucaritaṃ carati. Tassa sutaṃ hoti – 『mūlagandhe adhivatthā devā dīghāyukā vaṇṇavanto sukhabahulā』ti. Tassa evaṃ hoti – 『aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā mūlagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya』nti. So dātā hoti mūlagandhānaṃ. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā mūlagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu…pe… yena midhekacco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā mūlagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī』』ti. Tatiyaṃ.

4-12. Sāragandhādidātāsuttanavakaṃ

441-

མཉན་ཡོད་ཀྱི་གླེང་གཞི། དགེ་སློང་དེ་ཕྱོགས་གཅིག་ཏུ་འཁོད་ནས་བཅོམ་ལྡན་འདས་ལ་འདི་སྐད་ཅེས་གསོལ་ཏོ། །བཙུན་པ་གང་གི་རྒྱུ་གང་གི་རྐྱེན་གྱིས་འདི་ན་ལ་ལ་ཞིག་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་རྩ་བའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེ་བར་འགྱུར། དགེ་སློང་འདི་ན་ལ་ལ་ཞིག་ལུས་ཀྱིས་ལེགས་པར་སྤྱོད་དོ། །ངག་གིས་ལེགས་པར་སྤྱོད་དོ། །ཡིད་ཀྱིས་ལེགས་པར་སྤྱོད་དོ། །དེས་རྩ་བའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་ནི་ཚེ་རིང་བ་དང་། མདངས་བཟང་བ་དང་། བདེ་བ་མང་བ་ཡིན་ནོ་ཞེས་ཐོས་སོ། །དེས་འདི་སྙམ་དུ་ཀྱེ་མ་བདག་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་རྩ་བའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེ་བར་གྱུར་ཅིག་སྙམ་མོ། །དེས་རྩ་བའི་དྲི་རྣམས་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །དེ་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་རྩ་བའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེའོ། །དགེ་སློང་དག་འདི་ནི་རྒྱུ་ཡིན་ནོ། །སོགས་པ་གང་གིས་འདི་ན་ལ་ལ་ཞིག་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་རྩ་བའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེ་བར་འགྱུར་བའོ། །གསུམ་པའོ། ༤-༡༢. སྙིང་པོའི་དྲི་སོགས་སྦྱིན་པ་པོའི་མདོ་དགུ་པོ། ༤༤༡-

  1. Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – 『『ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yena midhekacco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sāragandhe adhivatthānaṃ devānaṃ…pe… pheggugandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… tacagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… papaṭikagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… pattagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… pupphagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… phalagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… rasagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… gandhagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī』』ti? 『『Idha, bhikkhu, ekacco kāyena sucaritaṃ carati, vācāya sucaritaṃ carati, manasā sucaritaṃ carati. Tassa sutaṃ hoti – 『sāragandhe adhivatthā devā dīghāyukā vaṇṇavanto sukhabahulā』ti. Tassa evaṃ hoti – 『aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sāragandhe adhivatthānaṃ devānaṃ…pe… pheggugandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… tacagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… papaṭikagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… pattagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… pupphagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… phalagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… rasagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… gandhagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya』nti. So dātā hoti sāragandhānaṃ…pe… so dātā hoti pheggugandhānaṃ… so dātā hoti tacagandhānaṃ… so dātā hoti papaṭikagandhānaṃ… so dātā hoti pattagandhānaṃ… so dātā hoti pupphagandhānaṃ… so dātā hoti phalagandhānaṃ… so dātā hoti rasagandhānaṃ… so dātā hoti gandhagandhānaṃ. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā gandhagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu, ayaṃ paccayo, yena midhekacco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā gandhagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī』』ti. Dvādasamaṃ.

13-22. Mūlagandhadānūpakārasuttadasakaṃ

450-

མཉན་ཡོད་ཀྱི་གླེང་གཞི། དགེ་སློང་དེ་ཕྱོགས་གཅིག་ཏུ་འཁོད་ནས་བཅོམ་ལྡན་འདས་ལ་འདི་སྐད་ཅེས་གསོལ་ཏོ། །བཙུན་པ་གང་གི་རྒྱུ་གང་གི་རྐྱེན་གྱིས་འདི་ན་ལ་ལ་ཞིག་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་སྙིང་པོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་།སོགས་པ། ཤུན་ལྤགས་ཀྱི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། པགས་པའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། ཤུན་ལྤགས་ཕྲ་མོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། ལོ་མའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། མེ་ཏོག་གི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། འབྲས་བུའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། བཅུད་ཀྱི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། དྲི་ཞིམ་པོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེ་བར་འགྱུར། དགེ་སློང་འདི་ན་ལ་ལ་ཞིག་ལུས་ཀྱིས་ལེགས་པར་སྤྱོད་དོ། །ངག་གིས་ལེགས་པར་སྤྱོད་དོ། །ཡིད་ཀྱིས་ལེགས་པར་སྤྱོད་དོ། །དེས་སྙིང་པོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་ནི་ཚེ་རིང་བ་དང་། མདངས་བཟང་བ་དང་། བདེ་བ་མང་བ་ཡིན་ནོ་ཞེས་ཐོས་སོ། །དེས་འདི་སྙམ་དུ་ཀྱེ་མ་བདག་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་སྙིང་པོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་།སོགས་པ། ཤུན་ལྤགས་ཀྱི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། པགས་པའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། ཤུན་ལྤགས་ཕྲ་མོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། ལོ་མའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། མེ་ཏོག་གི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། འབྲས་བུའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། བཅུད་ཀྱི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། དྲི་ཞིམ་པོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེ་བར་གྱུར་ཅིག་སྙམ་མོ། ། དེས་སྙིང་པོའི་དྲི་རྣམས་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ།སོགས་པ། དེས་ཤུན་ལྤགས་ཀྱི་དྲི་རྣམས་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །དེས་པགས་པའི་དྲི་རྣམས་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །དེས་ཤུན་ལྤགས་ཕྲ་མོའི་དྲི་རྣམས་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །དེས་ལོ་མའི་དྲི་རྣམས་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །དེས་མེ་ཏོག་གི་དྲི་རྣམས་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །དེས་འབྲས་བུའི་དྲི་རྣམས་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །དེས་བཅུད་ཀྱི་དྲི་རྣམས་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །དེས་དྲི་ཞིམ་པོའི་དྲི་རྣམས་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །དེ་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་དྲི་ཞིམ་པོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེའོ། །དགེ་སློང་དག་འདི་ནི་རྒྱུ་ཡིན་ནོ། །འདི་ནི་རྐྱེནིན་ཏེ། གང་གིས་འདི་ན་ལ་ལ་ཞིག་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་དྲི་ཞིམ་པོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེ་བར་འགྱུར་བའོ། །བཅུ་གཉིས་པའོ། ༡༣-༢༢. རྩ་བའི་དྲི་སྦྱིན་པའི་ཕན་ཡོན་གྱི་མདོ་བཅུ་པོ། ༤༥༠-

  1. Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – 『『ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yena midhekacco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā mūlagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī』』ti? 『『Idha, bhikkhu, ekacco kāyena sucaritaṃ carati, vācāya sucaritaṃ carati, manasā sucaritaṃ carati. Tassa sutaṃ hoti – 『mūlagandhe adhivatthā devā dīghāyukā vaṇṇavanto sukhabahulā』ti. Tassa evaṃ hoti – 『aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā mūlagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya』nti. So annaṃ deti…pe… pānaṃ deti… vatthaṃ deti… yānaṃ deti… mālaṃ deti… gandhaṃ deti… vilepanaṃ deti… seyyaṃ deti… āvasathaṃ deti… padīpeyyaṃ deti. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā mūlagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu, ayaṃ paccayo, yena midhekacco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā mūlagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī』』ti. Bāvīsatimaṃ.

23-112. Sāragandhādidānūpakārasuttanavutikaṃ

460-

མཉན་ཡོད་ཀྱི་གླེང་གཞི། དགེ་སློང་དེ་ཕྱོགས་གཅིག་ཏུ་འཁོད་ནས་བཅོམ་ལྡན་འདས་ལ་འདི་སྐད་ཅེས་གསོལ་ཏོ། །བཙུན་པ་གང་གི་རྒྱུ་གང་གི་རྐྱེན་གྱིས་འདི་ན་ལ་ལ་ཞིག་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་རྩ་བའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེ་བར་འགྱུར། དགེ་སློང་འདི་ན་ལ་ལ་ཞིག་ལུས་ཀྱིས་ལེགས་པར་སྤྱོད་དོ། །ངག་གིས་ལེགས་པར་སྤྱོད་དོ། །ཡིད་ཀྱིས་ལེགས་པར་སྤྱོད་དོ། །དེས་རྩ་བའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་ནི་ཚེ་རིང་བ་དང་། མདངས་བཟང་བ་དང་། བདེ་བ་མང་བ་ཡིན་ནོ་ཞེས་ཐོས་སོ། །དེས་འདི་སྙམ་དུ་ཀྱེ་མ་བདག་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་རྩ་བའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེ་བར་གྱུར་ཅིག་སྙམ་མོ། །དེས་ཟས་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ།སོགས་པ། སྐོམ་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །གོས་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །བཞོན་པ་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །མེ་ཏོག་ཕྲེང་བ་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །དྲི་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །བྱུག་པ་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །མལ་ཆ་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །གནས་ཁང་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །སྒྲོན་མེའི་སྣོད་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །དེ་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་རྩ་བའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེའོ། །དགེ་སློང་དག་འདི་ནི་རྒྱུ་ཡིན་ནོ། །འདི་ནི་རྐྱེན་ཡིན་ཏེ། གང་གིས་འདི་ན་ལ་ལ་ཞིག་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་རྩ་བའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེ་བར་འགྱུར་བའོ། །ཉི་ཤུ་རྩ་གཉིས་པའོ། ༢༣-༡༡༢. སྙིང་པོའི་དྲི་སོགས་སྦྱིན་པའི་ཕན་ཡོན་གྱི་མདོ་དགུ་བཅུ་པོ། ༤༦༠-

  1. Sāvatthinidānaṃ . Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – 『『ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yena midhekacco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sāragandhe adhivatthānaṃ devānaṃ…pe… pheggugandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… tacagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ … papaṭikagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… pattagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… pupphagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… phalagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… rasagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ… gandhagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī』』ti? 『『Idha, bhikkhu, ekacco kāyena sucaritaṃ carati, vācāya sucaritaṃ carati, manasā sucaritaṃ carati. Tassa sutaṃ hoti – 『gandhagandhe adhivatthā devā dīghāyukā vaṇṇavanto sukhabahulā』ti. Tassa evaṃ hoti – 『aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā gandhagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya』nti. So annaṃ deti…pe… pānaṃ deti… vatthaṃ deti… yānaṃ deti… mālaṃ deti… gandhaṃ deti… vilepanaṃ deti… seyyaṃ deti… āvasathaṃ deti… padīpeyyaṃ deti. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā gandhagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu, ayaṃ paccayo, yena midhekacco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā gandhagandhe adhivatthānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī』』ti. Dvādasasatimaṃ.

(Evaṃ piṇḍakena ekasatañca dvādasa ca suttantā honti.)

Gandhabbakāyasaṃyuttaṃ samattaṃ.

མཉན་ཡོད་ཀྱི་གླེང་གཞི། དགེ་སློང་དེ་ཕྱོགས་གཅིག་ཏུ་འཁོད་ནས་བཅོམ་ལྡན་འདས་ལ་འདི་སྐད་ཅེས་གསོལ་ཏོ། །བཙུན་པ་གང་གི་རྒྱུ་གང་གི་རྐྱེན་གྱིས་འདི་ན་ལ་ལ་ཞིག་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་སྙིང་པོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་།སོགས་པ། ཤུན་ལྤགས་ཀྱི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། པགས་པའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། ཤུན་ལྤགས་ཕྲ་མོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། ལོ་མའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། མེ་ཏོག་གི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། འབྲས་བུའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། བཅུད་ཀྱི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་། དྲི་ཞིམ་པོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེ་བར་འགྱུར། དགེ་སློང་འདི་ན་ལ་ལ་ཞིག་ལུས་ཀྱིས་ལེགས་པར་སྤྱོད་དོ། །ངག་གིས་ལེགས་པར་སྤྱོད་དོ། །ཡིད་ཀྱིས་ལེགས་པར་སྤྱོད་དོ། །དེས་དྲི་ཞིམ་པོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་ནི་ཚེ་རིང་བ་དང་། མདངས་བཟང་བ་དང་། བདེ་བ་མང་བ་ཡིན་ནོ་ཞེས་ཐོས་སོ། །དེས་འདི་སྙམ་དུ་ཀྱེ་མ་བདག་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་དྲི་ཞིམ་པོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེ་བར་གྱུར་ཅིག་སྙམ་མོ། །དེས་ཟས་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ།སོགས་པ། སྐོམ་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །གོས་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །བཞོན་པ་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །མེ་ཏོག་ཕྲེང་བ་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །དྲི་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །བྱུག་པ་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །མལ་ཆ་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །གནས་ཁང་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །སྒྲོན་མེའི་སྣོད་སྦྱིན་པར་བྱེད་དོ། །དེ་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་དྲི་ཞིམ་པོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམ་དུ་སྐྱེའོ། །དགེ་སློང་དག་འདི་ནི་རྒྱུ་ཡིན་ནོ། །འདི་ནི་རྐྱེན་ཡིན་ཏེ། གང་གིས་འདི་ན་ལ་ལ་ཞིག་ལུས་ཞིག་ནས་ཤི་བའི་འོག་ཏུ་དྲི་ཞིམ་པོའི་དྲིར་གནས་པའི་ལྷ་རྣམས་དང་མཉམྐྱེ་བར་འགྱུར་བའོ། །བརྒྱ་དང་བཅུ་གཉིས་པའོ། (དེ་ལྟར་བསྡོམས་པས་མདོ་བརྒྱ་དང་བཅུ་གཉིས་སོ།) དྲི་ཟའི་རིས་ཀྱི་ལྷ་རྣམས་ཀྱི་ཡང་དག་པར་སྦྱོར་བ་རྫོགས་སོ། །

Tassuddānaṃ –

Suddhikañca sucaritaṃ, dātā hi apare dasa;

Dānūpakārā satadhā, gandhabbe suppakāsitāti.

བསྡུས་པའི་དོན་ནི། རྣམ་དག་དང་ནི་ལེགས་སྤྱོད་དང་། །སྦྱིན་བྱེད་གཞན་ཡང་བཅུ་པོ་དང་། ། སྦྱིན་པའི་ཕན་ཡོན་བརྒྱ་ཡི་བར། །དྲི་ཟའི་སྐོར་ལ་ལེགས་པར་བསྟན། །