B0102050815soḷasakanipāto(十五品經)
-
Soḷasakanipāto
-
Aññāsikoṇḍaññattheragāthā
673.
『『Esa bhiyyo pasīdāmi, sutvā dhammaṃ mahārasaṃ;
Virāgo desito dhammo, anupādāya sabbaso.
674.
『『Bahūni loke citrāni, asmiṃ pathavimaṇḍale;
Mathenti maññe saṅkappaṃ, subhaṃ rāgūpasaṃhitaṃ.
675.
『『Rajamuhatañca vātena, yathā meghopasammaye;
Evaṃ sammanti saṅkappā, yadā paññāya passati.
676.
[dha. pa. 277 dhammapade] 『『Sabbe saṅkhārā aniccāti, yadā paññāya passati;
Atha nibbindati dukkhe, esa maggo visuddhiyā.
677.
[dha. pa. 278 dhammapade] 『『Sabbe saṅkhārā dukkhāti, yadā paññāya passati
Atha nibbindati dukkhe, esa maggo visuddhiyā.
678.
[dha. pa. 279 dhammapade] 『『Sabbe dhammā anattāti, yadā paññāya passati;
Atha nibbindati dukkhe, esa maggo visuddhiyā.
679.
『『Buddhānubuddho yo thero, koṇḍañño tibbanikkamo;
Pahīnajātimaraṇo, brahmacariyassa kevalī.
680.
『『Oghapāso daḷhakhilo [daḷho khilo (syā. ka.)], pabbato duppadālayo;
Chetvā khilañca pāsañca, selaṃ bhetvāna [chetvāna (ka.)] dubbhidaṃ;
Tiṇṇo pāraṅgato jhāyī, mutto so mārabandhanā.
681.
『『Uddhato capalo bhikkhu, mitte āgamma pāpake;
Saṃsīdati mahoghasmiṃ, ūmiyā paṭikujjito.
682.
『『Anuddhato acapalo, nipako saṃvutindriyo;
Kalyāṇamitto medhāvī, dukkhassantakaro siyā.
683.
『『Kālapabbaṅgasaṅkāso, kiso dhamanisanthato;
Mattaññū annapānasmiṃ, adīnamanaso naro.
684.
『『Phuṭṭho ḍaṃsehi makasehi, araññasmiṃ brahāvane;
Nāgo saṅgāmasīseva, sato tatrādhivāsaye.
685.
『『Nābhinandāmi maraṇaṃ…pe… nibbisaṃ bhatako yathā.
686.
『『Nābhinandāmi maraṇaṃ…pe… sampajāno patissato.
687.
『『Pariciṇṇo mayā satthā…pe… bhavanetti samūhatā.
688.
『『Yassa catthāya pabbajito, agārasmānagāriyaṃ;
So me attho anuppatto, kiṃ me saddhivihārinā』』ti.
… Aññāsikoṇḍañño [aññākoṇḍañño (sī. syā.)] thero….
- Udāyittheragāthā
689.
[a. ni. 6.43] 『『Manussabhūtaṃ sambuddhaṃ, attadantaṃ samāhitaṃ;
Iriyamānaṃ brahmapathe, cittassūpasame rataṃ.
690.
『『Yaṃ manussā namassanti, sabbadhammāna pāraguṃ;
Devāpi taṃ namassanti, iti me arahato sutaṃ.
691.
『『Sabbasaṃyojanātītaṃ , vanā nibbanamāgataṃ;
Kāmehi nekkhammarataṃ [nikkhammarataṃ (ka.)], muttaṃ selāva kañcanaṃ.
692.
『『Sa ve accaruci nāgo, himavāvaññe siluccaye;
Sabbesaṃ nāganāmānaṃ, saccanāmo anuttaro.
693.
『『Nāgaṃ vo kittayissāmi, na hi āguṃ karoti so;
Soraccaṃ avihiṃsā ca, pādā nāgassa te duve.
694.
『『Sati ca sampajaññañca, caraṇā nāgassa tepare;
Saddhāhattho mahānāgo, upekkhāsetadantavā.
695.
『『Sati gīvā siro paññā, vīmaṃsā dhammacintanā;
Dhammakucchisamāvāso, viveko tassa vāladhi.
696.
『『So jhāyī assāsarato, ajjhattaṃ susamāhito;
Gacchaṃ samāhito nāgo, ṭhito nāgo samāhito.
697.
『『Sayaṃ samāhito nāgo, nisinnopi samāhito;
Sabbattha saṃvuto nāgo, esā nāgassa sampadā.
698.
『『Bhuñjati anavajjāni, sāvajjāni na bhuñjati;
Ghāsamacchādanaṃ laddhā, sannidhiṃ parivajjayaṃ.
699.
『『Saṃyojanaṃ aṇuṃ thūlaṃ, sabbaṃ chetvāna bandhanaṃ;
Yena yeneva gacchati, anapakkhova gacchati.
700.
『『Yathāpi udake jātaṃ, puṇḍarīkaṃ pavaḍḍhati;
Nopalippati toyena, sucigandhaṃ manoramaṃ.
十六偈品 1. 阿若憍陳如長老偈 673. "聽聞大甘露之法,我更深信受歡喜; 所說之法離貪慾,完全不執著一切。 674. "此地球圓上世間,多有種種美好事; 動搖思維與貪慾,相連美好之念想。 675. "如同風吹起塵埃,雲雨降臨得平息; 如是當以智慧觀,種種思維得安止。 676. "當以智慧如實見,諸行無常此真理; 於是厭離諸苦時,此乃清凈之道路。 677. "當以智慧如實見,諸行是苦此真理; 於是厭離諸苦時,此乃清凈之道路。 678. "當以智慧如實見,諸法無我此真理; 於是厭離諸苦時,此乃清凈之道路。 679. "佛陀覺悟後覺者,精進憍陳如長老; 已斷生死輪迴苦,圓滿完成梵行者。 680. "暴流繫縛堅固樁,難以破壞如山嶽; 斷除樁木與繫縛,擊破難破之巖石; 禪修已度到彼岸,解脫一切魔繫縛。 681. "掉舉輕浮比丘眾,親近惡友不善人; 沉沒大暴流之中,波浪淹沒倒覆去。 682. "不掉不浮善護根,智者親近善知識; 具足智慧賢明者,必能作苦之終盡。 683. "身如黑色竹節形,消瘦筋脈皆顯露; 飲食知量有節制,心無憂惱堅定人。 684. "處在深山大林中,雖為蚊虻所叮咬; 如象立於戰場上,正念安忍不動搖。 685. "我不喜歡死亡...如傭工期滿離去。 686. "我不喜歡死亡...正知正念具足時。 687. "我已侍奉導師...斷除有之繫縛。 688. "為何目的我出家,離俗入無家生活; 其目已得悉達成,何需同住修學者。" ...阿若憍陳如長老... 2. 優陀夷長老偈 689. "生為人身正覺者,調伏自己心安定; 行於梵天聖道中,喜樂寂靜心安止。 690. "人人敬禮尊崇者,一切諸法到彼岸; 天眾亦復敬禮他,如是我聞阿羅漢。 691. "超越一切結系者,離林而至無林地; 離欲喜樂出離者,如金解脫巖石中。 692. "彼實高聳大象王,如喜馬拉雅山峰; 一切象名中最勝,真實名號無上者。 693. "我今稱頌大象德,彼不造作諸惡業; 柔和不害此兩法,是大象之兩足跡。 694. "正念與正知二法,是大象之兩足跡; 信為其鼻正直向,舍為牙齒善調伏。 695. "念為其頸慧其頭,思擇法義為其腦; 法為腹部安住處,遠離獨處為其尾。 696. "彼樂禪修息安住,內心善得三摩地; 大象行時心安定,立時亦復心安定。 697. "大象臥時心安定,坐時亦復心安定; 大象處處皆防護,此為大象之圓滿。 698. "受用無過之飲食,有過飲食不受用; 得食衣服知滿足,遠離積儲諸財物。 699. "斷除一切微細粗,種種繫縛諸結使; 無論何處任執行,如鳥飛空無繫著。 700. "恰如水中生長起,蓮花清凈令人喜; 不為污水所沾染,清香悅意妙莊嚴。"
701.
『『Tatheva ca loke jāto, buddho loke viharati;
Nopalippati lokena, toyena padumaṃ yathā.
702.
『『Mahāgini pajjalito, anāhāropasammati;
Aṅgāresu ca santesu, nibbutoti pavuccati.
703.
『『Atthassāyaṃ viññāpanī, upamā viññūhi desitā;
Viññissanti mahānāgā, nāgaṃ nāgena desitaṃ.
701. "如是佛生於世間,住於世間作佛事; 不為世法所染著,如蓮不著污水中。 702. "大火猛烈燃燒時,無燃料則得寂滅; 炭火餘燼皆熄滅,稱為涅槃寂滅者。 703. "此為智者所宣說,比喻說明此義理; 大龍象解大龍義,以象喻象而宣說。"
704.
『『Vītarāgo vītadoso, vītamoho anāsavo;
Sarīraṃ vijahaṃ nāgo, parinibbissatyanāsavo』』ti.
… Udāyī thero….
Soḷasakanipāto niṭṭhito.
Tatruddānaṃ –
Koṇḍañño ca udāyī ca, therā dve te mahiddhikā;
Soḷasamhi nipātamhi, gāthāyo dve ca tiṃsa cāti.
704. "離貪與離瞋恚,離癡無有漏染; 大龍舍離此身,無漏入般涅槃。" ...優陀夷長老... 十六偈品終 其摘要: 憍陳如與優陀夷,二位大神通長老; 在此十六偈品中,共有三十二偈頌。