B0102040808(3)yamakavaggo(對照品)

(8) 3. Yamakavaggo

  1. Paṭhamasaddhāsuttaṃ

  2. 『『Saddho ca [saddho (syā.) ettheva. a. ni. 9.4], bhikkhave, bhikkhu hoti, no ca [no (syā.) evamuparipi 『『no』』tveva dissati] sīlavā. Evaṃ so tenaṅgena aparipūro hoti. Tena taṃ aṅgaṃ paripūretabbaṃ – 『kintāhaṃ saddho ca assaṃ sīlavā cā』ti. Yato ca kho, bhikkhave, bhikkhu saddho ca hoti sīlavā ca, evaṃ so tenaṅgena paripūro hoti.

『『Saddho ca, bhikkhave, bhikkhu hoti sīlavā ca, no ca bahussuto. Evaṃ so tenaṅgena aparipūro hoti. Tena taṃ aṅgaṃ paripūretabbaṃ – 『kintāhaṃ saddho ca assaṃ, sīlavā ca, bahussuto cā』ti. Yato ca kho, bhikkhave, bhikkhu saddho ca hoti sīlavā ca bahussuto ca, evaṃ so tenaṅgena paripūro hoti.

『『Saddho ca, bhikkhave, bhikkhu hoti sīlavā ca bahussuto ca, no ca dhammakathiko…pe… dhammakathiko ca, no ca parisāvacaro…pe… parisāvacaro ca, no ca visārado parisāya dhammaṃ deseti…pe… visārado ca parisāya dhammaṃ deseti, no ca catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī…pe… catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī, no ca āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati; evaṃ so tenaṅgena aparipūro hoti. Tena taṃ aṅgaṃ paripūretabbaṃ – 『kintāhaṃ saddho ca assaṃ, sīlavā ca, bahussuto ca, dhammakathiko ca, parisāvacaro ca, visārado ca parisāya dhammaṃ deseyyaṃ, catunnañca jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī assaṃ akicchalābhī akasiralābhī, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyya』』』nti.

『『Yato ca kho, bhikkhave, bhikkhu saddho ca hoti, sīlavā ca, bahussuto ca, dhammakathiko ca, parisāvacaro ca, visārado ca parisāya dhammaṃ deseti, catunnañca jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati; evaṃ so tenaṅgena paripūro hoti. Imehi, kho, bhikkhave, aṭṭhahi dhammehi samannāgato bhikkhu samantapāsādiko ca hoti sabbākāraparipūro cā』』ti. Paṭhamaṃ.

  1. Dutiyasaddhāsuttaṃ

  2. 『『Saddho ca, bhikkhave, bhikkhu hoti, no ca sīlavā. Evaṃ so tenaṅgena aparipūro hoti. Tena taṃ aṅgaṃ paripūretabbaṃ – 『kintāhaṃ saddho ca assaṃ sīlavā cā』ti. Yato ca kho, bhikkhave, bhikkhu saddho ca hoti sīlavā ca, evaṃ so tenaṅgena paripūro hoti.

『『Saddho ca, bhikkhave, bhikkhu hoti sīlavā ca, no ca bahussuto…pe… bahussuto ca, no ca dhammakathiko…pe… dhammakathiko ca, no ca parisāvacaro…pe… parisāvacaro ca, no ca visārado parisāya dhammaṃ deseti …pe… visārado ca parisāya dhammaṃ deseti, no ca ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā te kāyena phusitvā viharati…pe… ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā te kāyena phusitvā viharati, no ca āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati; evaṃ so tenaṅgena aparipūro hoti. Tena taṃ aṅgaṃ paripūretabbaṃ – 『kintāhaṃ saddho ca assaṃ, sīlavā ca, bahussuto ca, dhammakathiko ca, parisāvacaro ca, visārado ca parisāya dhammaṃ deseyyaṃ, ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā te kāyena phusitvā vihareyyaṃ, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyya』』』nti.

『『Yato ca kho, bhikkhave, bhikkhu saddho ca hoti, sīlavā ca, bahussuto ca, dhammakathiko ca, parisāvacaro ca, visārado ca parisāya dhammaṃ deseti. Ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā te ca kāyena phusitvā viharati, āsavānañca khayā…pe… sacchikatvā upasampajja viharati; evaṃ so tenaṅgena paripūro hoti. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahi dhammehi samannāgato bhikkhu samantapāsādiko ca hoti sabbākāraparipūro cā』』ti. Dutiyaṃ.

我來為您翻譯這段巴利語經文。 (8) 3. 雙品 1. 第一信經 71. "諸比丘,若比丘有信仰,但不持戒,如是此支分不圓滿。應當圓滿此支分[想道]:'我當既有信仰又持戒'。諸比丘,當比丘既有信仰又持戒時,如是此支分即圓滿。 諸比丘,若比丘有信仰且持戒,但不多聞,如是此支分不圓滿。應當圓滿此支分[想道]:'我當既有信仰,又持戒,且多聞'。諸比丘,當比丘既有信仰,又持戒,且多聞時,如是此支分即圓滿。 諸比丘,若比丘有信仰且持戒又多聞,但不說法...乃至...能說法,但不親近大眾...乃至...親近大眾,但不能在大眾中無畏說法...乃至...能在大眾中無畏說法,但不能隨意、無困難、無障礙地獲得四種增上心現法樂住的禪定...乃至...能隨意、無困難、無障礙地獲得四種增上心現法樂住的禪定,但不能于現法中以自智證悟、具足住于諸漏盡無漏心解脫慧解脫;如是此支分不圓滿。應當圓滿此支分[想道]:'我當既有信仰,又持戒,且多聞,能說法,親近大眾,能在大眾中無畏說法,能隨意、無困難、無障礙地獲得四種增上心現法樂住的禪定,並能于現法中以自智證悟、具足住于諸漏盡無漏心解脫慧解脫'。 諸比丘,當比丘既有信仰,又持戒,且多聞,能說法,親近大眾,能在大眾中無畏說法,能隨意、無困難、無障礙地獲得四種增上心現法樂住的禪定,並能于現法中以自智證悟、具足住于諸漏盡無漏心解脫慧解脫時;如是此支分即圓滿。諸比丘,具足此八法者,比丘即普遍令人歡喜且一切圓滿。"第一 2. 第二信經 72. "諸比丘,若比丘有信仰,但不持戒,如是此支分不圓滿。應當圓滿此支分[想道]:'我當既有信仰又持戒'。諸比丘,當比丘既有信仰又持戒時,如是此支分即圓滿。 諸比丘,若比丘有信仰且持戒,但不多聞...乃至...多聞,但不說法...乃至...能說法,但不親近大眾...乃至...親近大眾,但不能在大眾中無畏說法...乃至...能在大眾中無畏說法,但不能以身證得超越色界的寂靜無色解脫...乃至...能以身證得超越色界的寂靜無色解脫,但不能于現法中以自智證悟、具足住于諸漏盡無漏心解脫慧解脫;如是此支分不圓滿。應當圓滿此支分[想道]:'我當既有信仰,又持戒,且多聞,能說法,親近大眾,能在大眾中無畏說法,能以身證得超越色界的寂靜無色解脫,並能于現法中以自智證悟、具足住于諸漏盡無漏心解脫慧解脫'。 諸比丘,當比丘既有信仰,又持戒,且多聞,能說法,親近大眾,能在大眾中無畏說法,能以身證得超越色界的寂靜無色解脫,並能于現法中以自智證悟、具足住于諸漏盡無漏心解脫慧解脫時;如是此支分即圓滿。諸比丘,具足此八法者,比丘即普遍令人歡喜且一切圓滿。"第二

  1. Paṭhamamaraṇassatisuttaṃ

  2. Ekaṃ samayaṃ bhagavā nātike [nādike (sī. syā.), nāṭike (pī.) a. ni. 6.19] viharati giñjakāvasathe. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – 『『bhikkhavo』』ti . 『『Bhadante』』ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca – 『『maraṇassati, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā. Bhāvetha no tumhe, bhikkhave, maraṇassati』』nti.

Evaṃ vutte aññataro bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – 『『ahaṃ kho, bhante, bhāvemi maraṇassati』』nti. 『『Yathā kathaṃ pana tvaṃ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassati』』nti? 『『Idha mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti – 『aho vatāhaṃ rattindivaṃ jīveyyaṃ , bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu [bahuṃ (sī. pī.)] vata me kataṃ assā』ti. Evaṃ kho ahaṃ, bhante, bhāvemi maraṇassati』』nti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – 『『ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassati』』nti. 『『Yathā kathaṃ pana tvaṃ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassati』』nti? 『『Idha mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti – 『aho vatāhaṃ divasaṃ jīveyyaṃ, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā』ti. Evaṃ kho ahaṃ, bhante, bhāvemi maraṇassati』』nti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – 『『ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassati』』nti. 『『Yathā kathaṃ pana tvaṃ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassati』』nti? 『『Idha mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti – 『aho vatāhaṃ upaḍḍhadivasaṃ jīveyyaṃ, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā』ti. Evaṃ kho ahaṃ, bhante, bhāvemi maraṇassati』』nti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – 『『ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassati』』nti . 『『Yathā kathaṃ pana tvaṃ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassati』』nti? 『『Idha mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti – 『aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ ekapiṇḍapātaṃ bhuñjāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā』ti. Evaṃ kho ahaṃ, bhante, bhāvemi maraṇassati』』nti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – 『『ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassati』』nti. 『『Yathā kathaṃ pana tvaṃ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassati』』nti? 『『Idha mayhaṃ , bhante, evaṃ hoti – 『aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ upaḍḍhapiṇḍapātaṃ bhuñjāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā』ti. Evaṃ kho ahaṃ, bhante, bhāvemi maraṇassati』』nti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – 『『ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassati』』nti. 『『Yathā kathaṃ pana tvaṃ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassati』』nti? 『『Idha mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti – 『aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ cattāro pañca ālope saṅkhāditvā [saṅkharitvā (ka.)] ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā』ti. Evaṃ kho ahaṃ, bhante, bhāvemi maraṇassati』』nti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – 『『ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassati』』nti. 『『Yathā kathaṃ pana tvaṃ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassati』』nti? 『『Idha mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti – 『aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ ekaṃ ālopaṃ saṅkhāditvā [saṅkharitvā (ka.)] ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā』ti. Evaṃ kho ahaṃ, bhante, bhāvemi maraṇassati』』nti.

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – 『『ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassati』』nti. 『『Yathā kathaṃ pana tvaṃ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassati』』nti? 『『Idha mayhaṃ bhante, evaṃ hoti – 『aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ assasitvā vā passasāmi, passasitvā vā assasāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā』ti. Evaṃ kho ahaṃ, bhante bhāvemi maraṇassati』』nti.

Evaṃ vutte bhagavā te bhikkhū etadavoca – 『『yvāyaṃ [yo cāyaṃ (ka. sī.)], bhikkhave, bhikkhu evaṃ maraṇassatiṃ bhāveti – 『aho vatāhaṃ rattindivaṃ jīveyyaṃ, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā』ti. Yo cāyaṃ [yo pāyaṃ (ka.) a. ni.

  1. 第一死唸經
  2. 一時,世尊住在那提迦(Nātika)的磚房中。在那裡,世尊呼喚比丘們:"諸比丘。"那些比丘迴應世尊:"尊者。"世尊說道:"諸比丘,死念若修習、多修,能得大果、大利,趣向不死、以不死為終極。諸比丘,你們當修習死念。" 如是說已,一位比丘對世尊說:"尊者,我修習死念。"[世尊問]:"比丘,你如何修習死念?"[比丘答]:"尊者,我如是思維:'啊!若我能活一晝夜,專注於世尊的教導,我就能成就許多。'尊者,我如是修習死念。" 另一位比丘也對世尊說:"尊者,我也修習死念。"[世尊問]:"比丘,你如何修習死念?"[比丘答]:"尊者,我如是思維:'啊!若我能活一日,專注於世尊的教導,我就能成就許多。'尊者,我如是修習死念。" 另一位比丘也對世尊說:"尊者,我也修習死念。"[世尊問]:"比丘,你如何修習死念?"[比丘答]:"尊者,我如是思維:'啊!若我能活半日,專注於世尊的教導,我就能成就許多。'尊者,我如是修習死念。" 另一位比丘也對世尊說:"尊者,我也修習死念。"[世尊問]:"比丘,你如何修習死念?"[比丘答]:"尊者,我如是思維:'啊!若我能活食用一缽食的時間,專注於世尊的教導,我就能成就許多。'尊者,我如是修習死念。" 另一位比丘也對世尊說:"尊者,我也修習死念。"[世尊問]:"比丘,你如何修習死念?"[比丘答]:"尊者,我如是思維:'啊!若我能活食用半缽食的時間,專注於世尊的教導,我就能成就許多。'尊者,我如是修習死念。" 另一位比丘也對世尊說:"尊者,我也修習死念。"[世尊問]:"比丘,你如何修習死念?"[比丘答]:"尊者,我如是思維:'啊!若我能活嚼食四五口的時間,專注於世尊的教導,我就能成就許多。'尊者,我如是修習死念。" 另一位比丘也對世尊說:"尊者,我也修習死念。"[世尊問]:"比丘,你如何修習死念?"[比丘答]:"尊者,我如是思維:'啊!若我能活嚼食一口的時間,專注於世尊的教導,我就能成就許多。'尊者,我如是修習死念。" 另一位比丘也對世尊說:"尊者,我也修習死念。"[世尊問]:"比丘,你如何修習死念?"[比丘答]:"尊者,我如是思維:'啊!若我能活一呼一吸之間,專注於世尊的教導,我就能成就許多。'尊者,我如是修習死念。" 如是說已,世尊對那些比丘說:"諸比丘,若有比丘如是修習死念:'啊!若我能活一晝夜,專注於世尊的教導,我就能成就許多。'又若有比丘[如是修習]...

6.19 passitabbaṃ], bhikkhave, bhikkhu evaṃ maraṇassatiṃ bhāveti – 『aho vatāhaṃ divasaṃ jīveyyaṃ, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā』ti; yo cāyaṃ [yo pāyaṃ (ka.) a. ni. 6.19 passitabbaṃ], bhikkhave, bhikkhu evaṃ maraṇassatiṃ bhāveti – 『aho vatāhaṃ upaḍḍhadivasaṃ jīveyyaṃ, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā』ti. Yo cāyaṃ [yo pāyaṃ (ka.) a. ni. 6.19 passitabbaṃ], bhikkhave, bhikkhu evaṃ maraṇassatiṃ bhāveti – 『aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ ekapiṇḍapātaṃ bhuñjāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā』ti; yo cāyaṃ [yo pāyaṃ (ka.) a. ni. 6.19 passitabbaṃ], bhikkhave, bhikkhu evaṃ maraṇassatiṃ bhāveti – 『aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ upaḍḍhapiṇḍapātaṃ bhuñjāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā』ti. Yo cāyaṃ [yo pāyaṃ (ka.) a. ni. 6.19 passitabbaṃ], bhikkhave, bhikkhu evaṃ maraṇassatiṃ bhāveti – 『aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ cattāro pañca ālope saṅkhāditvā ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā』ti – ime vuccanti, bhikkhave, 『bhikkhū pamattā viharanti, dandhaṃ maraṇassatiṃ bhāventi āsavānaṃ khayāya』』』.

『『Yo ca khvāyaṃ [yo cāyaṃ (syā.), yo ca kho yaṃ (ka.)], bhikkhave, bhikkhu evaṃ maraṇassatiṃ bhāveti – 『aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ ekaṃ ālopaṃ saṅkhāditvā ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā』ti. Yo cāyaṃ [yo pāyaṃ (ka.)], bhikkhave, bhikkhu evaṃ maraṇassatiṃ bhāveti – 『aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ assasitvā vā passasāmi, passasitvā vā assasāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā』ti – ime vuccanti, bhikkhave, 『bhikkhū appamattā viharanti, tikkhaṃ maraṇassatiṃ bhāventi āsavānaṃ khayāya』』』.

『『Tasmātiha, bhikkhave, evaṃ sikkhitabbaṃ – 『appamattā viharissāma, tikkhaṃ maraṇassatiṃ bhāvayissāma āsavānaṃ khayāyā』ti. Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabba』』nti. Tatiyaṃ.

  1. Dutiyamaraṇassatisuttaṃ

  2. Ekaṃ samayaṃ bhagavā nātike viharati giñjakāvasathe. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi …pe… maraṇassati, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā.

『『Kathaṃ bhāvitā ca, bhikkhave, maraṇassati kathaṃ bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā? Idha, bhikkhave, bhikkhu divase nikkhante rattiyā patihitāya [paṭihitāya (pī.), (a. ni. 6.20 passitabbaṃ)] iti paṭisañcikkhati – 『bahukā kho me paccayā maraṇassa – ahi vā maṃ ḍaṃseyya, vicchiko vā maṃ ḍaṃseyya, satapadī vā maṃ ḍaṃseyya; tena me assa kālakiriyā. So mama assa [mamassa (a. ni.

這是一段關於死隨念修習的經文,我來翻譯: 諸比丘,比丘這樣修習死隨念:"愿我能活一天,專注思維世尊的教導,那對我將是很有益處的。" 諸比丘,比丘這樣修習死隨念:"愿我能活半天,專注思維世尊的教導,那對我將是很有益處的。" 諸比丘,比丘這樣修習死隨念:"愿我在接受一次托缽食物的時間裡活著,專注思維世尊的教導,那對我將是很有益處的。" 諸比丘,比丘這樣修習死隨念:"愿我在接受半次托缽食物的時間裡活著,專注思維世尊的教導,那對我將是很有益處的。" 諸比丘,比丘這樣修習死隨念:"愿我在咀嚼吞嚥四五口食物的時間裡活著,專注思維世尊的教導,那對我將是很有益處的。"這些比丘被稱為"放逸而住,為斷盡煩惱而修習遲緩的死隨念"。 諸比丘,比丘這樣修習死隨念:"愿我在咀嚼吞嚥一口食物的時間裡活著,專注思維世尊的教導,那對我將是很有益處的。" 諸比丘,比丘這樣修習死隨念:"愿我在一次呼氣吸氣或一次吸氣呼氣的時間裡活著,專注思維世尊的教導,那對我將是很有益處的。"這些比丘被稱為"不放逸而住,為斷盡煩惱而修習敏銳的死隨念"。 因此諸比丘,應當如此學習:"我們將不放逸而住,為斷盡煩惱而修習敏銳的死隨念。"諸比丘,你們應當如此學習。這是第三。 第四 第二死隨唸經 七十四、一時,世尊住在那提迦(現在印度比哈爾邦)磚房中。在那裡世尊對比丘們說道......諸比丘,死隨念若修習、多修習,能得大果、大利益,趣向不死、以不死為終。 諸比丘,如何修習死隨念,如何多修習才能得大果、大利益,趣向不死、以不死為終?在此,諸比丘,比丘在日落夜幕降臨時這樣思維:"我有許多死亡的因緣 - 蛇可能會咬我,蝎子可能會刺我,蜈蚣可能會咬我;由此我可能會死。那將會成為我的......" (注:因原文未完整,譯文到此結束)

6.20)] antarāyo. Upakkhalitvā vā papateyyaṃ, bhattaṃ vā me bhuttaṃ byāpajjeyya, pittaṃ vā me kuppeyya, semhaṃ vā me kuppeyya, satthakā vā me vātā kuppeyyuṃ , manussā vā maṃ upakkameyyuṃ, amanussā vā maṃ upakkameyyuṃ; tena me assa kālakiriyā. So mama assa antarāyo』ti. Tena, bhikkhave, bhikkhunā iti paṭisañcikkhitabbaṃ – 『atthi nu kho me pāpakā akusalā dhammā appahīnā ye me assu rattiṃ kālaṃ karontassa antarāyāyā』』』ti.

『『Sace, bhikkhave, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – 『atthi me pāpakā akusalā dhammā appahīnā ye me assu rattiṃ kālaṃ karontassa antarāyāyā』ti, tena, bhikkhave, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya adhimatto chando ca vāyāmo ca ussāho ca ussoḷhī ca appaṭivānī ca sati ca sampajaññañca karaṇīyaṃ.

『『Seyyathāpi, bhikkhave, ādittacelo vā ādittasīso vā tasseva celassa vā sīsassa vā nibbāpanāya adhimattaṃ chandañca vāyāmañca ussāhañca ussoḷhiñca appaṭivāniñca satiñca sampajaññañca kareyya; evamevaṃ kho, bhikkhave, tena bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya adhimatto chando ca vāyāmo ca ussāho ca ussoḷhī ca appaṭivānī ca sati ca sampajaññañca karaṇīyaṃ.

『『Sace pana, bhikkhave, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – 『natthi me pāpakā akusalā dhammā appahīnā ye me assu rattiṃ kālaṃ karontassa antarāyāyā』ti , tena, bhikkhave, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.

『『Idha pana, bhikkhave, bhikkhu rattiyā nikkhantāya divase patihite iti paṭisañcikkhati – 『bahukā kho me paccayā maraṇassa – ahi vā maṃ ḍaṃseyya, vicchiko vā maṃ ḍaṃseyya, satapadī vā maṃ ḍaṃseyya; tena me assa kālakiriyā. So mama assa antarāyo. Upakkhalitvā vā papateyyaṃ, bhattaṃ vā me bhuttaṃ byāpajjeyya, pittaṃ vā me kuppeyya, semhaṃ vā me kuppeyya, satthakā vā me vātā kuppeyyuṃ, manussā vā maṃ upakkameyyuṃ, amanussā vā maṃ upakkameyyuṃ; tena me assa kālakiriyā. So mama assa antarāyo』ti. Tena, bhikkhave, bhikkhunā iti paṭisañcikkhitabbaṃ – 『atthi nu kho me pāpakā akusalā dhammā appahīnā ye me assu divā kālaṃ karontassa antarāyāyā』』』ti.

『『Sace , bhikkhave, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – 『atthi me pāpakā akusalā dhammā appahīnā ye me assu divā kālaṃ karontassa antarāyāyā』ti, tena, bhikkhave, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya adhimatto chando ca vāyāmo ca ussāho ca ussoḷhī ca appaṭivānī ca sati ca sampajaññañca karaṇīyaṃ.

『『Seyyathāpi, bhikkhave, ādittacelo vā ādittasīso vā tasseva celassa vā sīsassa vā nibbāpanāya adhimattaṃ chandañca vāyāmañca ussāhañca ussoḷhiñca appaṭivāniñca satiñca sampajaññañca kareyya; evamevaṃ kho, bhikkhave, tena bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya adhimatto chando ca vāyāmo ca ussāho ca ussoḷhī ca appaṭivānī ca sati ca sampajaññañca karaṇīyaṃ.

『『Sace pana, bhikkhave, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – 『natthi me pāpakā akusalā dhammā appahīnā ye me assu divā kālaṃ karontassa antarāyāyā』ti, tena, bhikkhave, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. Evaṃ bhāvitā kho, bhikkhave, maraṇassati evaṃ bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā』』ti. Catutthaṃ.

  1. Paṭhamasampadāsuttaṃ

  2. 『『Aṭṭhimā , bhikkhave, sampadā. Katamā aṭṭha? [a. ni. 8.54] Uṭṭhānasampadā, ārakkhasampadā, kalyāṇamittatā, samajīvitā, saddhāsampadā, sīlasampadā, cāgasampadā, paññāsampadā – imā kho, bhikkhave, aṭṭha sampadā』』ti.

『『Uṭṭhātā kammadheyyesu, appamatto vidhānavā;

Samaṃ kappeti jīvikaṃ, sambhataṃ anurakkhati.

『『Saddho sīlena sampanno, vadaññū vītamaccharo;

Niccaṃ maggaṃ visodheti, sotthānaṃ samparāyikaṃ.

『『Iccete aṭṭha dhammā ca, saddhassa gharamesino;

Akkhātā saccanāmena, ubhayattha sukhāvahā.

『『Diṭṭhadhammahitatthāya, samparāyasukhāya ca;

Evametaṃ gahaṭṭhānaṃ, cāgo puññaṃ pavaḍḍhatī』』ti. pañcamaṃ;

  1. Dutiyasampadāsuttaṃ

[繼續前文]那將成為我的障礙。或者我可能會滑倒跌落,或者我吃的食物可能會不消化,或者我的膽汁可能會紊亂,或者我的痰液可能會紊亂,或者我的[刀割般的]風可能會紊亂,或者人可能會加害於我,或者非人可能會加害於我;由此我可能會死。那將成為我的障礙。"諸比丘,那位比丘應當這樣思維:"我是否還有未斷除的惡不善法,若我今夜死去會成為障礙?" 諸比丘,如果比丘在反省時知道:"我還有未斷除的惡不善法,若我今夜死去會成為障礙",那麼諸比丘,該比丘應當為斷除那些惡不善法而生起強烈的意願、精進、奮發、堅持不懈、正念與正知。 諸比丘,就像一個人的衣服或頭著火了,他會爲了熄滅那衣服或頭上的火而生起強烈的意願、精進、奮發、堅持不懈、正念與正知。同樣地,諸比丘,那位比丘應當為斷除那些惡不善法而生起強烈的意願、精進、奮發、堅持不懈、正念與正知。 然而諸比丘,如果比丘在反省時知道:"我沒有未斷除的惡不善法,若我今夜死去會成為障礙",那麼諸比丘,該比丘應當以此喜悅愉悅而住,日夜修學善法。 在此,諸比丘,比丘在夜過去天亮時這樣思維:"我有許多死亡的因緣 - 蛇可能會咬我,蝎子可能會刺我,蜈蚣可能會咬我;由此我可能會死。那將成為我的障礙。或者我可能會滑倒跌落,或者我吃的食物可能會不消化,或者我的膽汁可能會紊亂,或者我的痰液可能會紊亂,或者我的[刀割般的]風可能會紊亂,或者人可能會加害於我,或者非人可能會加害於我;由此我可能會死。那將成為我的障礙。"諸比丘,那位比丘應當這樣思維:"我是否還有未斷除的惡不善法,若我今日死去會成為障礙?" 諸比丘,如果比丘在反省時知道:"我還有未斷除的惡不善法,若我今日死去會成為障礙",那麼諸比丘,該比丘應當為斷除那些惡不善法而生起強烈的意願、精進、奮發、堅持不懈、正念與正知。 諸比丘,就像一個人的衣服或頭著火了,他會爲了熄滅那衣服或頭上的火而生起強烈的意願、精進、奮發、堅持不懈、正念與正知。同樣地,諸比丘,那位比丘應當為斷除那些惡不善法而生起強烈的意願、精進、奮發、堅持不懈、正念與正知。 然而諸比丘,如果比丘在反省時知道:"我沒有未斷除的惡不善法,若我今日死去會成為障礙",那麼諸比丘,該比丘應當以此喜悅愉悅而住,日夜修學善法。諸比丘,如是修習,如是多修習死隨念,能得大果、大利益,趣向不死、以不死為終。"第四。 第五\節 第一圓滿經 七十五\節:"諸比丘,有這八種圓滿。哪八種?精進的圓滿、守護的圓滿、善知識、正當生活、信的圓滿、戒的圓滿、施的圓滿、慧的圓滿。諸比丘,這就是八種圓滿。" 精進於事業中,謹慎而有方法, 平等經營生活,守護所積聚。 具信戒圓滿者,慷慨無吝嗇, 經常凈化道路,趣向安穩處。 如是此八種法,為信求居家, 以真實名宣說,兩世帶來樂。 為現法利益,及來世安樂, 如是居家者,佈施福增長。第五。 第六\節 第二圓滿經

  1. 『『Aṭṭhimā , bhikkhave, sampadā. Katamā aṭṭha? Uṭṭhānasampadā, ārakkhasampadā, kalyāṇamittatā, samajīvitā, saddhāsampadā, sīlasampadā, cāgasampadā, paññāsampadā. Katamā ca, bhikkhave, uṭṭhānasampadā? Idha, bhikkhave, kulaputto yena kammaṭṭhānena jīvitaṃ kappeti – yadi kasiyā yadi vaṇijjāya yadi gorakkhena yadi issattena yadi rājaporisena yadi sippaññatarena – tattha dakkho hoti analaso, tatrupāyāya vīmaṃsāya samannāgato, alaṃ kātuṃ alaṃ saṃvidhātunti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, uṭṭhānasampadā.

『『Katamā ca, bhikkhave, ārakkhasampadā? Idha, bhikkhave, kulaputtassa bhogā honti uṭṭhānavīriyādhigatā bāhābalaparicitā sedāvakkhittā dhammikā dhammaladdhā te ārakkhena guttiyā sampādeti – 『kinti me bhoge neva rājāno hareyyuṃ, na corā hareyyuṃ, na aggi ḍaheyya, na udakaṃ vaheyya, na appiyā dāyādā hareyyu』nti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ārakkhasampadā.

『『Katamā ca, bhikkhave, kalyāṇamittatā? Idha, bhikkhave, kulaputto yasmiṃ gāme vā nigame vā paṭivasati, tattha ye te honti gahapatī vā gahapatiputtā vā daharā vā vuddhasīlino vuddhā vā vuddhasīlino saddhāsampannā sīlasampannā cāgasampannā paññāsampannā, tehi saddhiṃ santiṭṭhati sallapati sākacchaṃ samāpajjati; yathārūpānaṃ saddhāsampannānaṃ saddhāsampadaṃ anusikkhati, yathārūpānaṃ sīlasampannānaṃ sīlasampadaṃ anusikkhati, yathārūpānaṃ cāgasampannānaṃ cāgasampadaṃ anusikkhati, yathārūpānaṃ paññāsampannānaṃ paññāsampadaṃ anusikkhati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, kalyāṇamittatā.

『『Katamā ca, bhikkhave, samajīvitā? Idha, bhikkhave, kulaputto āyañca bhogānaṃ viditvā vayañca bhogānaṃ viditvā samaṃ jīvikaṃ kappeti nāccogāḷhaṃ nātihīnaṃ – 『evaṃ me āyo vayaṃ pariyādāya ṭhassati, na ca me vayo āyaṃ pariyādāya ṭhassatī』ti. Seyyathāpi, bhikkhave, tulādhāro vā tulādhārantevāsī vā tulaṃ paggahetvā jānāti – 『ettakena vā onataṃ, ettakena vā unnata』nti; evamevaṃ kho, bhikkhave, kulaputto āyañca bhogānaṃ viditvā vayañca bhogānaṃ viditvā samaṃ jīvikaṃ kappeti nāccogāḷhaṃ nātihīnaṃ – 『evaṃ me āyo vayaṃ pariyādāya ṭhassati, na ca me vayo āyaṃ pariyādāya ṭhassatī』ti. Sacāyaṃ, bhikkhave, kulaputto appāyo samāno uḷāraṃ jīvikaṃ kappeti, tassa bhavanti vattāro 『udumbarakhādī vāyaṃ kulaputto bhoge khādatī』ti. Sace panāyaṃ, bhikkhave, kulaputto mahāyo samāno kasiraṃ jīvikaṃ kappeti, tassa bhavanti vattāro – 『ajeṭṭhamaraṇaṃ vāyaṃ kulaputto marissatī』ti. Yato ca khoyaṃ, bhikkhave, kulaputto āyañca bhogānaṃ viditvā vayañca bhogānaṃ viditvā samaṃ jīvikaṃ kappeti nāccogāḷhaṃ nātihīnaṃ – 『evaṃ me āyo vayaṃ pariyādāya ṭhassati, na ca me vayo āyaṃ pariyādāya ṭhassatī』ti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, samajīvitā.

『『Katamā ca bhikkhave, saddhāsampadā? Idha, bhikkhave, kulaputto saddho hoti, saddahati tathāgatassa bodhiṃ – 『itipi so bhagavā…pe… satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā』ti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, saddhāsampadā.

『『Katamā ca, bhikkhave, sīlasampadā? Idha, bhikkhave, kulaputto pāṇātipātā paṭivirato hoti…pe… surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sīlasampadā.

『『Katamā ca, bhikkhave, cāgasampadā? Idha, bhikkhave, kulaputto vigatamalamaccherena cetasā agāraṃ ajjhāvasati…pe… yācayogo dānasaṃvibhāgarato. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, cāgasampadā.

『『Katamā ca, bhikkhave, paññāsampadā? Idha , bhikkhave, kulaputto paññavā hoti…pe… sammā dukkhakkhayagāminiyā. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, paññāsampadā. Imā kho, bhikkhave, aṭṭha sampadā』』ti.

『『Uṭṭhātā kammadheyyesu, appamatto vidhānavā;

Samaṃ kappeti jīvikaṃ, sambhataṃ anurakkhati.

『『Saddho sīlena sampanno, vadaññū vītamaccharo;

Niccaṃ maggaṃ visodheti, sotthānaṃ samparāyikaṃ.

『『Iccete aṭṭha dhammā ca, saddhassa gharamesino;

Akkhātā saccanāmena, ubhayattha sukhāvahā.

『『Diṭṭhadhammahitatthāya, samparāyasukhāya ca;

Evametaṃ gahaṭṭhānaṃ, cāgo puññaṃ pavaḍḍhatī』』ti. chaṭṭhaṃ;

  1. Icchāsuttaṃ

七十六\節:"諸比丘,有這八種圓滿。哪八種?精進的圓滿、守護的圓滿、善知識、正當生活、信的圓滿、戒的圓滿、施的圓滿、慧的圓滿。 諸比丘,什麼是精進的圓滿?在此,諸比丘,良家子弟以何種職業維持生活——或務農、或經商、或牧牛、或射箭、或為王臣、或以任何技藝——他在其中熟練不懈,具備相應的思維與方法,能夠完成,能夠安排。諸比丘,這稱為精進的圓滿。 諸比丘,什麼是守護的圓滿?在此,諸比丘,良家子弟有以勤勉精進獲得、臂力所致、汗水所得、如法所得之財富,他以守護保護使其圓滿——'如何使我的財富不被國王奪走,不被盜賊偷走,不被火燒燬,不被水沖走,不被不喜愛的繼承人奪走'。諸比丘,這稱為守護的圓滿。 諸比丘,什麼是善知識?在此,諸比丘,良家子弟住在某個村莊或市鎮,與那裡具備信、戒、施、慧的居士或居士子,無論年少或年長具戒者交往、談話、討論;向具信者學習信的圓滿,向具戒者學習戒的圓滿,向具施者學習施的圓滿,向具慧者學習慧的圓滿。諸比丘,這稱為善知識。 諸比丘,什麼是正當生活?在此,諸比丘,良家子弟了知收入和支出后,過著均衡的生活,不過分也不不足——'這樣我的收入將超過支出,而不是支出超過收入'。諸比丘,就像稱量者或稱量者的學徒持秤知道'低了這麼多或高了這麼多'。同樣地,諸比丘,良家子弟了知收入和支出后,過著均衡的生活,不過分也不不足——'這樣我的收入將超過支出,而不是支出超過收入'。如果這位良家子弟收入少而過著奢侈的生活,人們會說:'這良家子弟像無花果樹一樣消耗財富'。如果這位良家子弟收入多而過著艱苦的生活,人們會說:'這良家子弟會死於非命'。當這良家子弟了知收入和支出后,過著均衡的生活,不過分也不不足,諸比丘,這稱為正當生活。 諸比丘,什麼是信的圓滿?在此,諸比丘,良家子弟有信心,相信如來的覺悟——'世尊是這樣的......乃至......人天之師、覺者、世尊'。諸比丘,這稱為信的圓滿。 諸比丘,什麼是戒的圓滿?在此,諸比丘,良家子弟遠離殺生......乃至......遠離飲酒放逸處。諸比丘,這稱為戒的圓滿。 諸比丘,什麼是施的圓滿?在此,諸比丘,良家子弟以離垢慳吝之心住家......乃至......樂於佈施分享。諸比丘,這稱為施的圓滿。 諸比丘,什麼是慧的圓滿?在此,諸比丘,良家子弟有智慧......乃至......導向完全滅苦。諸比丘,這稱為慧的圓滿。諸比丘,這就是八種圓滿。" 精進於事業中,謹慎而有方法, 平等經營生活,守護所積聚。 具信戒圓滿者,慷慨無吝嗇, 經常凈化道路,趣向安穩處。 如是此八種法,為信求居家, 以真實名宣說,兩世帶來樂。 為現法利益,及來世安樂, 如是居家者,佈施福增長。第六。 第七\節 欲求經

  1. Tatra kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi – 『『āvuso bhikkhavo』』ti! 『『Āvuso』』ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa paccassosuṃ. Āyasmā sāriputto etadavoca –

[a. ni. 8.61] 『『Aṭṭhime, āvuso, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ. Katame aṭṭha? Idhāvuso, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So uṭṭhahati, ghaṭati, vāyamati lābhāya. Tassa uṭṭhahato, ghaṭato, vāyamato lābhāya lābho nuppajjati. So tena alābhena socati kilamati paridevati, urattāḷiṃ kandati, sammohaṃ āpajjati. Ayaṃ vuccatāvuso, 『bhikkhu iccho viharati lābhāya, uṭṭhahati, ghaṭati , vāyamati lābhāya, na ca lābhī, socī ca paridevī ca, cuto ca saddhammā』』』.

『『Idha panāvuso, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So uṭṭhahati, ghaṭati, vāyamati lābhāya. Tassa uṭṭhahato ghaṭato vāyamato lābhāya lābho uppajjati. So tena lābhena majjati pamajjati pamādamāpajjati. Ayaṃ vuccatāvuso, 『bhikkhu iccho viharati lābhāya, uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya, lābhī ca, madī ca pamādī ca, cuto ca saddhammā』』』.

『『Idha panāvuso, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya. Tassa anuṭṭhahato, aghaṭato, avāyamato lābhāya lābho nuppajjati. So tena alābhena socati kilamati paridevati, urattāḷiṃ kandati, sammohaṃ āpajjati. Ayaṃ vuccatāvuso, 『bhikkhu iccho viharati lābhāya, na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya, na ca lābhī, socī ca paridevī ca, cuto ca saddhammā』』』.

『『Idha panāvuso, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya. Tassa anuṭṭhahato, aghaṭato, avāyamato lābhāya lābho uppajjati. So tena lābhena majjati pamajjati pamādamāpajjati. Ayaṃ vuccatāvuso, 『bhikkhu iccho viharati lābhāya, na uṭṭhahati na ghaṭati na vāyamati lābhāya, lābhī ca, madī ca pamādī ca, cuto ca saddhammā』』』.

『『Idha panāvuso, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So uṭṭhahati, ghaṭati, vāyamati lābhāya. Tassa uṭṭhahato, ghaṭato, vāyamato lābhāya, lābho nuppajjati. So tena alābhena na socati na kilamati na paridevati, na urattāḷiṃ kandati, na sammohaṃ āpajjati. Ayaṃ vuccatāvuso, 『bhikkhu iccho viharati lābhāya, uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya, na ca lābhī, na ca socī na ca paridevī, accuto ca saddhammā』』』.

『『Idha panāvuso, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So uṭṭhahati, ghaṭati, vāyamati lābhāya. Tassa uṭṭhahato, ghaṭato, vāyamato lābhāya, lābho uppajjati. So tena lābhena na majjati na pamajjati na pamādamāpajjati. Ayaṃ vuccatāvuso, 『bhikkhu iccho viharati lābhāya, uṭṭhahati, ghaṭati, vāyamati lābhāya, lābhī ca, na ca madī na ca pamādī, accuto ca saddhammā』』』.

『『Idha panāvuso, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya. Tassa anuṭṭhahato, aghaṭato, avāyamato lābhāya, lābho nuppajjati. So tena alābhena na socati na kilamati na paridevati, na urattāḷiṃ kandati, na sammohaṃ āpajjati. Ayaṃ vuccatāvuso, 『bhikkhu iccho viharati lābhāya, na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya, na ca lābhī, na ca socī na ca paridevī, accuto ca saddhammā』』』.

『『Idha panāvuso, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya. Tassa anuṭṭhahato, aghaṭato, avāyamato lābhāya, lābho uppajjati. So tena lābhena na majjati na pamajjati na pamādamāpajjati. Ayaṃ vuccatāvuso , 『bhikkhu iccho viharati lābhāya, na uṭṭhahati, na ghaṭati , na vāyamati lābhāya, lābhī ca, na ca madī na ca pamādī, accuto ca saddhammā』. Ime kho, āvuso, aṭṭha puggalā santo saṃvijjamānā lokasmi』』nti. Sattamaṃ.

  1. Alaṃsuttaṃ

78.[a. ni.

七十七\節 在那裡,尊者舍利弗對比丘們說:"賢友比丘們!""賢友!"那些比丘回答尊者舍利弗。尊者舍利弗說: "賢友們,這世間有八種人存在。哪八種?賢友們,在此,當比丘獨處安靜、生活自由時,生起對獲得的欲求。他為獲得而精進、努力、奮鬥。他雖精進、努力、奮鬥,卻沒有獲得。他因為這種不獲得而憂愁、疲憊、悲嘆、捶胸哭泣、陷入迷亂。賢友們,這稱為'比丘有獲得欲求而住,為獲得而精進、努力、奮鬥,卻不得獲得,且憂愁悲嘆,已失正法'。 賢友們,又在此,當比丘獨處安靜、生活自由時,生起對獲得的欲求。他為獲得而精進、努力、奮鬥。他精進、努力、奮鬥后得到獲得。他因這獲得而陶醉、放逸、墮入放逸。賢友們,這稱為'比丘有獲得欲求而住,為獲得而精進、努力、奮鬥,得到獲得,且陶醉放逸,已失正法'。 賢友們,又在此,當比丘獨處安靜、生活自由時,生起對獲得的欲求。他不精進、不努力、不奮鬥以求獲得。他不精進、不努力、不奮鬥,因此沒有獲得。他因為這種不獲得而憂愁、疲憊、悲嘆、捶胸哭泣、陷入迷亂。賢友們,這稱為'比丘有獲得欲求而住,不精進、不努力、不奮鬥以求獲得,且不得獲得,且憂愁悲嘆,已失正法'。 賢友們,又在此,當比丘獨處安靜、生活自由時,生起對獲得的欲求。他不精進、不努力、不奮鬥以求獲得。他不精進、不努力、不奮鬥,卻得到獲得。他因這獲得而陶醉、放逸、墮入放逸。賢友們,這稱為'比丘有獲得欲求而住,不精進、不努力、不奮鬥以求獲得,得到獲得,且陶醉放逸,已失正法'。 賢友們,又在此,當比丘獨處安靜、生活自由時,生起對獲得的欲求。他為獲得而精進、努力、奮鬥。他雖精進、努力、奮鬥,卻沒有獲得。他因為這種不獲得而不憂愁、不疲憊、不悲嘆、不捶胸哭泣、不陷入迷亂。賢友們,這稱為'比丘有獲得欲求而住,為獲得而精進、努力、奮鬥,不得獲得,但不憂愁不悲嘆,未失正法'。 賢友們,又在此,當比丘獨處安靜、生活自由時,生起對獲得的欲求。他為獲得而精進、努力、奮鬥。他精進、努力、奮鬥后得到獲得。他因這獲得而不陶醉、不放逸、不墮入放逸。賢友們,這稱為'比丘有獲得欲求而住,為獲得而精進、努力、奮鬥,得到獲得,但不陶醉不放逸,未失正法'。 賢友們,又在此,當比丘獨處安靜、生活自由時,生起對獲得的欲求。他不精進、不努力、不奮鬥以求獲得。他不精進、不努力、不奮鬥,因此沒有獲得。他因為這種不獲得而不憂愁、不疲憊、不悲嘆、不捶胸哭泣、不陷入迷亂。賢友們,這稱為'比丘有獲得欲求而住,不精進、不努力、不奮鬥以求獲得,不得獲得,但不憂愁不悲嘆,未失正法'。 賢友們,又在此,當比丘獨處安靜、生活自由時,生起對獲得的欲求。他不精進、不努力、不奮鬥以求獲得。他不精進、不努力、不奮鬥,卻得到獲得。他因這獲得而不陶醉、不放逸、不墮入放逸。賢友們,這稱為'比丘有獲得欲求而住,不精進、不努力、不奮鬥以求獲得,得到獲得,但不陶醉不放逸,未失正法'。賢友們,這就是世間存在的八種人。"第七。 第八\節 足夠經 七十八\節......

8.62] Tatra kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi…pe… chahāvuso, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, alaṃ paresaṃ. Katamehi chahi? Idhāvuso, bhikkhu khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; dhātānañca dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; kalyāṇavāco ca hoti kalyāṇavākkaraṇo, poriyā vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagaḷāya atthassa viññāpaniyā; sandassako ca hoti samādapako samuttejako sampahaṃsako sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, āvuso, chahi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, alaṃ paresaṃ.

『『Pañcahāvuso, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, alaṃ paresaṃ. Katamehi pañcahi? Idhāvuso, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; dhātānañca dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; kalyāṇavāco ca hoti…pe… sandassako ca hoti…pe… sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, āvuso, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, alaṃ paresaṃ.

『『Catūhāvuso, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, nālaṃ paresaṃ . Katamehi catūhi? Idhāvuso, bhikkhu khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; dhātānañca dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; no ca kalyāṇavāco hoti…pe… no ca sandassako hoti…pe… sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, āvuso, catūhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, nālaṃ paresaṃ.

『『Catūhāvuso , dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano. Katamehi catūhi? Idhāvuso, bhikkhu khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; no ca dhātānaṃ dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; no ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti; kalyāṇavāco ca hoti…pe… sandassako ca hoti…pe… sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, āvuso, catūhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano.

『『Tīhāvuso, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, nālaṃ paresaṃ. Katamehi tīhi? Idhāvuso, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; dhātānañca dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; no ca kalyāṇavāco hoti…pe… no ca sandassako hoti…pe… sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, āvuso, tīhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, nālaṃ paresaṃ.

『『Tīhāvuso , dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano. Katamehi tīhi? Idhāvuso, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; no ca dhātānaṃ dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; no ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti; kalyāṇavāco ca hoti…pe… atthassa viññāpaniyā, sandassako ca hoti…pe… sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, āvuso, tīhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano.

『『Dvīhāvuso, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, nālaṃ paresaṃ. Katamehi dvīhi? Idhāvuso, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; no ca sutānaṃ dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; dhātānañca dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; no ca kalyāṇavāco hoti…pe… no ca sandassako hoti…pe… sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, āvuso, dvīhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, nālaṃ paresaṃ.

在那裡,尊者舍利弗對比丘們說......具備六法的比丘足以利己,也足以利他。哪六法?賢友們,在此,比丘: 對善法領悟迅速 對所聞之法能夠記持 對所記持之法能審察其義 了知義理和法義后如法而行 言語善美,表達清晰,說話明瞭無瑕,能令人理解其義 能教導、激勵、鼓舞、令同修歡喜 賢友們,具備這六法的比丘足以利己,也足以利他。 具備五法的比丘足以利己,也足以利他。哪五法?賢友們,在此,比丘: 雖不能迅速領悟善法 但對所聞之法能夠記持 對所記持之法能審察其義 了知義理和法義后如法而行 言語善美......能教導......令同修歡喜 賢友們,具備這五法的比丘足以利己,也足以利他。 具備四法的比丘足以利己,但不足以利他。哪四法?賢友們,在此,比丘: 對善法領悟迅速 對所聞之法能夠記持 對所記持之法能審察其義 了知義理和法義后如法而行 但不善於言語......不能教導......同修。賢友們,具備這四法的比丘足以利己,但不足以利他。 具備四法的比丘足以利他,但不足以利己。哪四法?賢友們,在此,比丘: 對善法領悟迅速 對所聞之法能夠記持 但不能審察所記持之法的義理 不能了知義理和法義后如法而行 但善於言語......能教導......同修。賢友們,具備這四法的比丘足以利他,但不足以利己。 具備三法的比丘足以利己,但不足以利他。哪三法?賢友們,在此,比丘: 雖不能迅速領悟善法 但對所聞之法能夠記持 對所記持之法能審察其義,了知義理和法義后如法而行 但不善於言語......不能教導......同修。賢友們,具備這三法的比丘足以利己,但不足以利他。 具備三法的比丘足以利他,但不足以利己。哪三法?賢友們,在此,比丘: 雖不能迅速領悟善法 對所聞之法能夠記持 但不能審察所記持之法的義理,不能了知義理和法義后如法而行 但善於言語......能教導......同修。賢友們,具備這三法的比丘足以利他,但不足以利己。 具備二法的比丘足以利己,但不足以利他。哪二法?賢友們,在此,比丘: 雖不能迅速領悟善法,也不能記持所聞之法 但能審察所記持之法的義理,了知義理和法義后如法而行 但不善於言語......不能教導......同修。賢友們,具備這二法的比丘足以利己,但不足以利他。

『『Dvīhāvuso , dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano. Katamehi dvīhi? Idhāvuso, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; no ca sutānaṃ dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; no ca dhātānaṃ dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; no ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti; kalyāṇavāco ca hoti kalyāṇavākkaraṇo , poriyā vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagaḷāya atthassa viññāpaniyā; sandassako ca hoti samādapako samuttejako sampahaṃsako sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, āvuso, dvīhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano』』ti. Aṭṭhamaṃ.

  1. Parihānasuttaṃ

  2. 『『Aṭṭhime, bhikkhave, dhammā sekhassa bhikkhuno parihānāya saṃvattanti. Katame aṭṭha? Kammārāmatā, bhassārāmatā, niddārāmatā, saṅgaṇikārāmatā, indriyesu aguttadvāratā, bhojane amattaññutā, saṃsaggārāmatā, papañcārāmatā – ime kho, bhikkhave, aṭṭha dhammā sekhassa bhikkhuno parihānāya saṃvattanti.

『『Aṭṭhime, bhikkhave, dhammā sekhassa bhikkhuno aparihānāya saṃvattanti. Katame aṭṭha? Na kammārāmatā, na bhassārāmatā, na niddārāmatā, na saṅgaṇikārāmatā, indriyesu guttadvāratā, bhojane mattaññutā, asaṃsaggārāmatā, nippapañcārāmatā – ime kho, bhikkhave, aṭṭha dhammā sekhassa bhikkhuno aparihānāya saṃvattantī』』ti. Navamaṃ.

  1. Kusītārambhavatthusuttaṃ

80.[di. ni. 3.334, 358] 『『Aṭṭhimāni , bhikkhave, kusītavatthūni. Katamāni aṭṭha? Idha, bhikkhave, bhikkhunā kammaṃ kattabbaṃ hoti. Tassa evaṃ hoti – 『kammaṃ kho me kattabbaṃ bhavissati. Kammaṃ kho pana me karontassa kāyo kilamissati. Handāhaṃ nipajjāmī』ti. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ, bhikkhave, paṭhamaṃ kusītavatthu.

『『Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhunā kammaṃ kataṃ hoti. Tassa evaṃ hoti – 『ahaṃ kho kammaṃ akāsiṃ. Kammaṃ kho pana me karontassa kāyo kilanto. Handāhaṃ nipajjāmī』ti. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ, bhikkhave, dutiyaṃ kusītavatthu.

『『Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhunā maggo gantabbo hoti. Tassa evaṃ hoti – 『maggo me gantabbo bhavissati. Maggaṃ kho pana me gacchantassa kāyo kilamissati. Handāhaṃ nipajjāmī』ti. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ, bhikkhave, tatiyaṃ kusītavatthu.

『『Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhunā maggo gato hoti. Tassa evaṃ hoti – 『ahaṃ kho maggaṃ agamāsiṃ. Maggaṃ kho pana me gacchantassa kāyo kilanto. Handāhaṃ nipajjāmī』ti. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ bhikkhave, catutthaṃ kusītavatthu.

『『Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto na labhati lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa evaṃ hoti – 『ahaṃ kho gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto nālatthaṃ lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa me kāyo kilanto akammañño. Handāhaṃ nipajjāmī』ti. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati…pe… idaṃ, bhikkhave, pañcamaṃ kusītavatthu.

『『Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto labhati lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa evaṃ hoti – 『ahaṃ kho gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto alatthaṃ lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa me kāyo garuko akammañño māsācitaṃ maññe. Handāhaṃ nipajjāmī』ti. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati…pe… idaṃ, bhikkhave, chaṭṭhaṃ kusītavatthu.

『『Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhuno uppanno hoti appamattako ābādho. Tassa evaṃ hoti – 『uppanno kho me ayaṃ appamattako ābādho atthi kappo nipajjituṃ. Handāhaṃ nipajjāmī』ti. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati…pe… idaṃ, bhikkhave, sattamaṃ kusītavatthu.

『『Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu gilānā vuṭṭhito [a. ni.

具備二法的比丘足以利他,但不足以利己。哪二法?賢友們,在此,比丘: 不能迅速領悟善法,不能記持所聞之法,不能審察其義理,不能了知義理和法義后如法而行 但善於言語,語言優美,具備優雅、清晰、無瑕、能令人理解之語,且能教導、激勵、鼓舞、令同修歡喜 賢友們,具備這二法的比丘足以利他,但不足以利己。第八。 第九\節 退失經 七十九\節:"諸比丘,這八法會導致有學比丘退失。哪八法?喜愛工作、喜愛談話、喜愛睡眠、喜愛交際、根門不守護、飲食不知量、喜愛親近、喜愛戲論——諸比丘,這八法會導致有學比丘退失。 諸比丘,這八法會導致有學比丘不退失。哪八法?不喜愛工作、不喜愛談話、不喜愛睡眠、不喜愛交際、根門守護、飲食知量、不喜愛親近、不喜愛戲論——諸比丘,這八法會導致有學比丘不退失。"第九。 第十\節 懈怠事由經 八十\節:"諸比丘,這是八種懈怠事由。哪八種?在此,諸比丘,比丘有工作要做。他這樣想:'我將要做工作。但做工作時身體會疲勞。好吧,我要躺下。'他就躺下,不為未得而得、未證而證、未實現而實現而發起精進。諸比丘,這是第一懈怠事由。 再者,諸比丘,比丘已做了工作。他這樣想:'我已做了工作。做工作時身體疲勞了。好吧,我要躺下。'他就躺下,不為未得而得、未證而證、未實現而實現而發起精進。諸比丘,這是第二懈怠事由。 再者,諸比丘,比丘要走路。他這樣想:'我將要走路。但走路時身體會疲勞。好吧,我要躺下。'他就躺下,不為未得而得、未證而證、未實現而實現而發起精進。諸比丘,這是第三懈怠事由。 再者,諸比丘,比丘已經走過路。他這樣想:'我已經走過路。走路時身體疲勞了。好吧,我要躺下。'他就躺下,不為未得而得、未證而證、未實現而實現而發起精進。諸比丘,這是第四懈怠事由。 再者,諸比丘,比丘在村鎮托缽時,沒有得到粗劣或精美的足夠食物。他這樣想:'我在村鎮托缽時,沒有得到粗劣或精美的足夠食物。我的身體疲勞,不適合工作。好吧,我要躺下。'他就躺下,不為未得而得......諸比丘,這是第五懈怠事由。 再者,諸比丘,比丘在村鎮托缽時,得到粗劣或精美的足夠食物。他這樣想:'我在村鎮托缽時,得到了粗劣或精美的足夠食物。我的身體沉重,不適合工作,如同吃了肉一樣。好吧,我要躺下。'他就躺下,不為未得而得......諸比丘,這是第六懈怠事由。 再者,諸比丘,比丘生起小病。他這樣想:'我生起了這小病,有理由躺下。好吧,我要躺下。'他就躺下,不為未得而得......諸比丘,這是第七懈怠事由。 再者,諸比丘,比丘從病中......[未完待續]

6.16 suttavaṇṇanā ṭīkā oloketabbā] hoti aciravuṭṭhito gelaññā. Tassa evaṃ hoti – 『ahaṃ kho gilānā vuṭṭhito aciravuṭṭhito gelaññā. Tassa me kāyo dubbalo akammañño. Handāhaṃ nipajjāmī』ti . So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ, bhikkhave, aṭṭhamaṃ kusītavatthu. Imāni kho, bhikkhave, aṭṭha kusītavatthūni.

[dī. ni.

[繼續翻譯] 再者,諸比丘,比丘從病中初癒。他這樣想:'我剛從病中愈復不久。我的身體虛弱,不適合工作。好吧,我要躺下。'他就躺下,不為未得而得、未證而證、未實現而實現而發起精進。諸比丘,這是第八懈怠事由。諸比丘,這就是八種懈怠事由。 [註:原文引用長部...]

3.335, 358] 『『Aṭṭhimāni , bhikkhave, ārambhavatthūni. Katamāni aṭṭha? Idha, bhikkhave, bhikkhunā kammaṃ kattabbaṃ hoti. Tassa evaṃ hoti – 『kammaṃ kho me kattabbaṃ bhavissati. Kammaṃ kho mayā karontena na sukaraṃ buddhānaṃ sāsanaṃ manasi kātuṃ. Handāhaṃ paṭikacceva vīriyaṃ ārabhāmi appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāyā』ti. So vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ, bhikkhave, paṭhamaṃ ārambhavatthu.

『『Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhunā kammaṃ kataṃ hoti. Tassa evaṃ hoti – 『ahaṃ kho kammaṃ akāsiṃ. Kammaṃ kho panāhaṃ karonto nāsakkhiṃ buddhānaṃ sāsanaṃ manasi kātuṃ. Handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāyā』ti. So vīriyaṃ ārabhati. Idaṃ, bhikkhave, dutiyaṃ ārambhavatthu.

『『Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhunā maggo gantabbo hoti. Tassa evaṃ hoti – maggo kho me gantabbo bhavissati. Maggaṃ kho pana me gacchantena na sukaraṃ buddhānaṃ sāsanaṃ manasi kātuṃ. Handāhaṃ vīriyaṃ…pe… idaṃ, bhikkhave, tatiyaṃ ārambhavatthu.

『『Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhunā maggo gato hoti. Tassa evaṃ hoti – ahaṃ kho maggaṃ agamāsiṃ. Maggaṃ kho panāhaṃ gacchanto nāsakkhiṃ buddhānaṃ sāsanaṃ manasi kātuṃ. Handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi…pe… idaṃ, bhikkhave, catutthaṃ ārambhavatthu.

『『Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto na labhati lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa evaṃ hoti – ahaṃ kho gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto nālatthaṃ lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa me kāyo lahuko kammañño. Handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi…pe… idaṃ, bhikkhave, pañcamaṃ ārambhavatthu.

『『Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto labhati lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa evaṃ hoti – ahaṃ kho gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto alatthaṃ lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa me kāyo balavā kammañño. Handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi…pe… idaṃ, bhikkhave, chaṭṭhaṃ ārambhavatthu.

『『Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhuno uppanno hoti appamattako ābādho. Tassa evaṃ hoti – uppanno kho me ayaṃ appamattako ābādho. Ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ me ābādho pavaḍḍheyya. Handāhaṃ paṭikacceva vīriyaṃ ārabhāmi…pe… idaṃ, bhikkhave, sattamaṃ ārambhavatthu.

『『Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu gilānā vuṭṭhito hoti aciravuṭṭhito gelaññā. Tassa evaṃ hoti – 『ahaṃ kho gilānā vuṭṭhito aciravuṭṭhito gelaññā. Ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ me ābādho paccudāvatteyya. Handāhaṃ paṭikacceva vīriyaṃ ārabhāmi appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāyā』ti. So vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ, bhikkhave, aṭṭhamaṃ ārambhavatthu. Imāni kho, bhikkhave, aṭṭha ārambhavatthūnī』』ti. Dasamaṃ.

Yamakavaggo tatiyo.

Tassuddānaṃ –

Dve saddhā dve maraṇassatī, dve sampadā athāpare;

Icchā alaṃ parihānaṃ, kusītārambhavatthūnīti.

"諸比丘,這是八種精進事由。哪八種?在此,諸比丘,比丘有工作要做。他這樣想:'我將要做工作。做工作時不容易專注于佛陀的教導。好吧,讓我提前精進,為未得而得、未證而證、未實現而實現。'他為未得而得、未證而證、未實現而實現而發起精進。諸比丘,這是第一精進事由。 再者,諸比丘,比丘已做了工作。他這樣想:'我已做了工作。做工作時我不能專注于佛陀的教導。好吧,讓我發起精進,為未得而得、未證而證、未實現而實現。'他發起精進。諸比丘,這是第二精進事由。 再者,諸比丘,比丘要走路。他這樣想:'我將要走路。走路時不容易專注于佛陀的教導。好吧,讓我發起精進......'諸比丘,這是第三精進事由。 再者,諸比丘,比丘已經走過路。他這樣想:'我已經走過路。走路時我不能專注于佛陀的教導。好吧,讓我發起精進......'諸比丘,這是第四精進事由。 再者,諸比丘,比丘在村鎮托缽時,沒有得到粗劣或精美的足夠食物。他這樣想:'我在村鎮托缽時,沒有得到粗劣或精美的足夠食物。我的身體輕盈,適合工作。好吧,讓我發起精進......'諸比丘,這是第五精進事由。 再者,諸比丘,比丘在村鎮托缽時,得到粗劣或精美的足夠食物。他這樣想:'我在村鎮托缽時,得到了粗劣或精美的足夠食物。我的身體有力,適合工作。好吧,讓我發起精進......'諸比丘,這是第六精進事由。 再者,諸比丘,比丘生起小病。他這樣想:'我生起了這小病。有可能病情會惡化。好吧,讓我提前發起精進......'諸比丘,這是第七精進事由。 再者,諸比丘,比丘從病中初癒。他這樣想:'我剛從病中愈復不久。有可能病情會復發。好吧,讓我提前發起精進,為未得而得、未證而證、未實現而實現。'他為未得而得、未證而證、未實現而實現而發起精進。諸比丘,這是第八精進事由。諸比丘,這就是八種精進事由。"第十。 第三對品終。 其攝頌: 兩個信經與兩個死念, 兩個圓滿與其他經, 欲求、足夠、退失經, 懈怠與精進事由經。